(poznámka)

... alebo Slovensko po parlamentných voľbách. 

Priznám sa, že mi dosť dlho ani len nenapadlo, že by som mohla ísť darovať krv. Obdivovala som ľudí, ktorí to robievajú pravidelne a majú za to plaketu. Raz som si teda povedala:"Ide predsa o záslužnú vec a nikdy mi nevadilo, keď mi brali krv... Idem!" A tak som prvýkrát navštívila transfúznu stanicu v Trenčíne.

Presťahovanie sa z menšieho mesta do veľkomesta je vždy vzrušujúce a zároveň desivé.

Hosteska v minisukni a v čižmách na vysokých podpätkoch. Áno, aj ja som spolu s tuctom ďalších dievčat ponúkala extra služby, ktorými sa pred niekoľkými týždňami mohlo pýšiť petržalské Tesco.

Symbolické  potopy sa nevzdávajú tak ľahko ako vrtošivé oblaky.

Hovorí sa, že pomáhať sa má – a možno ešte častejšie počujeme, že keď dávajú, treba brať.

Všade sa dobre najem, doma najlepšie. Nie celkom.

(glosa)

Skvelým výsledkom je, že skoro každá vysoká škola v súčasnosti spĺňa kritériá a pán minister jej dovolí používať čestný titul univerzity.

Veď za pokus nič nedám, hovorím si v jednu obyčajnú nedeľu, stojac na autobusovej zastávke. Pred očami mám veľký plagát: “Komparz pre vás! Zaregistrujte sa!”