90. výročie Filozofickej fakulty UK

Webjournal Politika

ETA straší Španielov

Alžbeta Maťašovská, 2. ročník, 26. november 2006 | Politika

 

Baskovia nerovná sa teroristi

Baskicko je autonómne spoločenstvo na severe Španielska. Vyše dva milióny tamojších obyvateľov, Baskov, hovorí baskičtinou, úradným jazykom tohto spoločenstva, ktorý sa od španielčiny  diametrálne líši. Rozdielna je aj baskická kultúra a folklór. Mnohí ľudia si túto zem automaticky spájajú s terorizmom, hoci väčšina Baskov sa s ideológiou ETA po mnohých krvavých útokoch nestotožňuje.

 

Čo je to ETA

ETA (Euskadi Ta Askatasuna - Baskicko a sloboda) vznikla v roku 1959, ako samozvaná nacionalistická oslobodenecká organizácia s marxisticko - leninistickou ideológiou, ktorej prioritou je oslobodenie baskických území spod vlády Španielov a Francúzov a vytvorenie vlastného štátu. Ich metódy sú, ako inak, kruté - vraždenie a únosy v Španielsku, príležitostne vo Francúzsku. Ako dôvod snáh o oslobodenie uvádza ETA práve kultúrnu, náboženskú a jazykovú odlišnosť Baskicka od okolitých území.

 

Krvavé roky sedemdesiate

Prvé roky pôsobenia ETA pomerne mierumilovne hlásala svoju ideológiu, terorizmus sa začal až v rokoch šesťdesiatych. Oficiálne zdroje sa však v dátume prvého smrteľného atentátu rozchádzajú. Najpravdepodobnejšie k nemu prišlo v lete roku 1969, keď polícia pri prestrelke zabila vodcu organizácie, načo ETA reagovala zavraždením šéfa tajnej polície. Teroristov zodpovedných za útok odsúdili, čo vyvolalo ešte väčší odpor ostatných členov organizácie. Na ten doplatil admirál a a zároveň španielsky prezident Luis Carrero Blanco, známa osobnosť diktatúry generála Franca. Po roku 1978, keď sa zo Španielska stala parlamentná monarchia a Baskicko získalo štatút autonómneho spoločenstva, členovia ETA rýchlo pochopili, že to neznamená priamy krok k ich cieľu. Rozpútali doslova peklo. V spomínanom roku 1978 zahynulo pri teroristických útokoch 66 ľudí, v roku 1979 dokonca 76. Rekordne krvavým rokom pre Španielsko bol rok 1980, kedy si útoky baskických teroristov vyžiadali 92 obetí a stovky zranených.

 

Politici a žurnalisti - prvotriedne obete

S vraždením nevinnej verejnosti ETA pokračovala v rokoch osemdesiatych, deväťdesiatych a dych jej nedochádzal ani začiatkom 21. storočia. V roku 2000 však zmenila taktiku a svoje vraždiace chúťky sústredila najmä na zainteresovaných. Mnohých politikov s „nesprávnymi názormi" potrestala bombou v aute a príliš zvedavých novinárov strelou do hlavy. Nevinne vyzerajúce balíky s bombou sa neraz objavili v redakciách denníkov El Mundo, El Correo, či La Razón. V decembri roku  2000 umiestili teroristi na Fakulte žurnalistiky v kultúrnom centre baskickej Lejony nálož, ktorá bola včas objavená a zneškodnená políciou. Práve tento výbuch mal upozorniť mladých novinárov na to, že objektivita v baskickej žurnalistike nie je vítaná. Novinári sa preto často kritike ETA vyhýbajú. Treba podotknúť, že desiatkam útokov, ktoré ETA pripravila, polícia svojou profesionalitou a dobrou informovanosťou predišla, podobne ako tomu v Lejone.

 

ETA vydiera vládu

Španielska vláda, samozrejme, nemohla ostať nečinná. Už po útoku v Barcelone v roku 1987, pri ktorom zomrelo 21 ľudí, vydala Madridskú dohodu politických strán o terorizme, ktorou oficiálne vyzvala členov ETA, aby okamžite prestali s vraždením. Zároveň prisľúbila politické rokovania o slobode Baskicka. Do polovice roku 2006 vláda vydala deväť podobných vyhlásení, výsledok bol vždy oproti sľubom veľmi nejasný, exaktnejšie povedané - nijaký. Vláda nikdy Baskicku absolútnu nezávislosť udeliť nechcela a ani nemohla. Španielsko je členom Európskej únie a bolo by nepredstaviteľné, keby na jeho území vznikol štát pod vedením extrémistov. ETA vo svojich cieľoch dosiaľ taktiež neustúpila. V roku 1988 nečinnosť vlády baskických teroristov po prvýkrát podnietila k ultimátu. Ponúkla prímerie na 60 dní, počas ktorých mala vláda konať v baskickej otázke. V opačnom prípade sľubovala ETA ďalšie útoky. Vláda nekonala. A ETA nečinnosť náležite potrestala krviprelievaním. Podobných krátkodobých prímerí ponúkla ETA vláde od spomínaného roku 1988 šesť. Pričom vždy sa systém opakoval - ETA sa vyhrážala, vláda nekonala, ETA vraždila...

 

Jedenásty marec zmenil pohľad na vec

Keď v marci 2004 v Madride výbuch desiatich náloží v štyroch vozňoch metra zabil 191 ľudí, vláda útok okamžite prisúdila práve ETA. Až neskoršie vyšetrovania označili za vinníka neslávne známu teroristickú sieť Al-Kájda. Práve politici, ktorí sprvu bez dôkazov horlivo obviňovali ETA z mimoriadne krvavého útoku, podnietili začatie mnohých debát o vážnosti následkov terorizmu.

 

Paradoxný happyend?

Až v marci tohto roku sa pohli ľady. ETA vydala prekvapivé vyhlásenie, v ktorom odkázala baskickému ľudu, aby robil všetko pre osamostatnenie Baskicka a zároveň vyhlásila permanentný pokoj zbraní, čiže sa zriekla ďalšieho vraždenia a vyhlásila prímerie. Mnohým padol kameň zo srdca, hlavní štátni predstavitelia okamžite preukázali ochotu rokovať v absolútnom mieri, len skeptici bývalým teroristom, ktorí sa dnes označujú ako politické hnutie, neverili. Začiatkom októbra sa podľa denníka ABC viacerí členovia španielskej vlády tajne stretli s predstaviteľmi ETA v nórskom Osle. Premiér José Luis Rodríguez Zapatero následne vyhovel požiadavke ETA - predostrieť baskický problém pod názvom Proces slobody v Európskom parlamente a nechať tak rozhodnúť europoslancov o mierovom procese v Baskicku. V Španielsku sa začalo horlivo diskutovať. Odporcovia i stúpenci socialistického premiéra Zapatera s napätím čakali na názor poslancov Európskeho parlamentu. A tak 25. októbra poslanci hlasovali, či podporia ďalšie rokovania o Baskickej slobode. Výsledok bol tesný a zarážajúci - 321 hlasov za, 311 proti. Hovorca parlamentnej frakcie PPE-DE Jaime Mayor Oreja po hlasovaní povedal: „Zapaterova vláda si môže pripísať jedinečný úspech - dokázala názorovo roztrieštiť Španielsko i Európu." Pred sídlom parlamentu v Štrasburgu sa konala manifestácia proti úmyslu vyhovieť požiadavkám teroristov organizovaná asociáciou Obete terorizmu. Je zarážajúce, že europoslanci celkom ignorovali alarmujúcu správu z predošlého dňa. Večer pred hlasovaním o baskickej otázke - 24. októbra teroristi z ETA uniesli rodinných príslušníkov majiteľa spoločnosti SEDAM vo Francúzsku (spoločnosť pre dovoz a distribúciu zbraní a munície). Za prepustenie unesených osôb žiadali od majiteľa SEDAMu 300 revolverov a 50 pištolí. Keďže celá akcia sa diala mimo vedomia polície, výmena obetí únosu a zbraní prebehla hladko. Ďalším prekvapivým faktom je, že v pléne Štrasburského parlamentu počas hlasovania sedel ako pozorovateľ Rafael Díez Usabiaga, považovaný za člena ETA.

Španielsky ľud zostal po hlasovaní v Štrasburgu názorom väčšiny tamojších poslancov zaskočený. Kritika opozície a príbuzných obetí ETA sa zniesla najmä na hlavu španielskeho premiéra José Luisa Rodrígueza Zapatera, ktorý uveril dobrým úmyslom baskických extrémistov po ich slávnom marcovom mierovom vyhlásení. Navyše 4. novembra pohrozili vláde, že ak rokovania výrazne nepostúpia už túto jeseň, s mierom v krajine sa môže natrvalo rozlúčiť...

 

Koľko ich je?

Teroristi z ETA využívajú anonymitu, verejnosť ich pozná z médií len s bielymi maskami a v čiernych odevoch. Napriek tomu sa dodnes podarilo španielskej a francúzskej polícii zadržať 1203 členov tejto obávanej organizovanej skupiny. Nevedno, koľko teroristov je naďalej na slobode. Len nedávno európsky komisár pre bezpečnosť a slobodu Franco Frattini pre média vyhlásil, že verí, že sa teroristickú skupinu ETA podarí odzbrojiť a rozložiť a dospieť tak k mieru. Keďže odzbrojiť a rozložiť neznamená zatknúť, je otázne, či niektorý s členov ETA ešte skončí za mrežami.

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: