Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Kultúra

Toto (nie) je čítanie pre peciválov

Jana Turčinová, 2. ročník mgr, 23. január 2012

Pred časom o nich vedeli len tí, čo zachytili výsledky literárnej súťaže Poviedka. Dnes sú kníhkupectvá plné ich vlastných kníh, ktoré hodnotia porotcovia ešte prestížnejšej literárnej súťaže Anasoft litera. V poslednom čase sa darí najmä ženám. Pridá sa k Ivane Dobrakovovej a Monike Kompaníkovej ďalšia nádejná prozaička Zuska Kepplová?

 

Podobnosť čisto náhodná

Asi nebolo cieľom absolventky VŠMU nadviazať na román Ivany Dobrakovovej Bellevue, ktorý je o mladej Slovenke pracujúcej v zahraničí. No pokiaľ ide o štýl a zručnú prácu s jazykom, porovnávaniu s rovesníčkou a rodáčkou tiež z Bratislavy sa zrejme nevyhne. Debutom Zusky Kepplovej je drobná kniha, ani román, ani zbierka poviedok, iba podobné skúsenosti mladých ľudí so životom (prácou či štúdiom) v zahraničí.

Ilúzie? Radšej nie

Buchty švabachom nie sú návodom na život ďaleko od mamy, a nie sú ani bedekrom európskych metropol (Paríž, Londýn, Helsinki, Budapešť). Príbehy Petry, Anky, Miku, Natálie a Juliany sú niečo medzi tým, lebo búrajú mýtus o tom, že kto žije vonku, má sa automaticky dobre. Alebo aspoň lepšie ako doma. V skutočnosti však má vlastnú poličku v chladničke, viac spolubývajúcich ako prenajatý byt izieb, prázdne vrecká, brigádu a depresiu. Tí, čo mali šťastie, už možno v kancelárii pijú kávu z vlastného hrnčeka s nápisom Think pink. Opak domaseda, odvážlivec či blázon, má ešte internet, cez ktorý je v kontakte s rodinou a priateľmi. Má vlastne všetko. Okrem ilúzií.

 

Po Horalky na poštu

Útržky zo životov mladých študentov a pracujúcich, ktorí mali pred odchodom všeličo len nie rozum, zato možno veľké oči, v prvej časti knihy s názvom Môžeš sa nebáť, sa podarili. Sú presvedčivé, dej je uveriteľný, postavy až príliš reálne, po prečítaní zatúžite zjesť celý plech babkiných buchiet, zapiť to ocovým pivom a ako dezert si dopriať Horalku. A to všetko v prostredí, kde sa s každým dohovoríte v rodnom jazyku. Práve toto chýba Kepplovej hrdinom, pre nás bežnosti, pre Slovákov žijúcich v zahraničí utópia, o ktorej sa im ani nesníva. Po Horalky si chodia na poštu, buchty si dávajú vytetovať na prepadnuté brucho a pivo po večeri je už pre nich luxusom.

 

Druhá, podstatne kratšia časť knihy Trianon – Delta ide viac do hĺbky. Akoby vyšla v inom vydavateľstve (Aspekt). Je ženská, až príliš ženská a s predošlou časťou súvisí len okrajovo. Otvára však tému, ktorá sa v slovenskej literatúre príliš nevidí. A to je plus.

 

Foto: kultura.pravda.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: