Cestovanie

Krajina rastúcich tulipánov, chutných syrov a voľných mravov


Renáta Pospíšilová, 1. ročník bc, 21. január 2012


Veterné mlyny, dreváky, starodávne bicykle a nikdy nekončiaca rovina. Toto všetko a ešte oveľa viac v sebe skrýva malá krajina s veľkým duchom, Holandsko.

 

Keď sa mi ešte na gymnáziu naskytla príležitosť osobne si pozrieť krásy jedného zo štátov Beneluxu, neváhala som ani sekundu. Pri vyplňovaní prihlášky som ešte ani netušila, čo všetko a akých ľudí mi tento päťdňový výlet do života prinesie.

 

Celý tento projekt bol na báze výmenného pobytu. To znamená, že ja som na týždeň prichýlila u nás doma Holanďanku z partnerskej školy a ona na oplátku mňa. Som rada, že to bolo riešené takto, lebo sme vlastne boli priamo v strede diania ich každodenného života, boli sme nútení s tými ľuďmi osobne komunikovať a existovať pod jednou strechou. Bolo to podstatne iné, ako keby sme mali bývať v nejakom hoteli. Holanďanom sa u nás, na Slovensku, páčilo. Oceňovali hlavne lacné pivo, pekné dievčatá a dostatočnú vzdialenosť od zraku rodičov.

 

Dvadsať hodín. To je pomaly jeden celý deň. Je to však aj počet hodín strávených v autobuse, ktoré sme museli absolvovať, aby sme sa dostali do cieľového bodu nášho výletu, do mesta Groningen. Je to druhé najväčšie mesto Holandska s počtom obyvateľov okolo 200-tisíc. Nachádza sa na severe Holandska a je hlavným mestom provincie Groningen.

 

Päťdňová náhradná rodinka

Tak ako som si “sadla“ s mojou Holanďankou, tak som si rozumela aj s jej rodinkou. Veľa sme sa rozprávali o zvykoch v jednotlivých krajinách, kultúre a podobne. Celkom ma dostalo, keď si moja štvorčlenná hosťovská holandská rodinka na raňajky natrela chlieb maslom, na to si poukladala kusy ovocia a potom si z tohto raňajkového veľdiela odkrajovala vidličkou a nožíkom. Inokedy ma holandská mama prekvapila hnedo-žltou polievkou s prenikavým zápachom a nútila ma uhádnuť, z čoho je. Bola chrenová.

 

Veľmi ma potešil ich liberálny postoj k svojim deťom a teda aj ku mne, a ich rešpektovanie faktu, že mladí ľudia majú posunutú hranicu vnímania pojmu “neskorý príchod domov“. Vďaka tomu sme si mohli užiť aj večerný Gronigen, čaro spoznávania nových miest, zoznamovania sa a počúvania všetkých tých múdrostí, hlúpostí a historiek, čo okolo seba trúsia ľudia v noci.

Škola

V rámci toho celého projektu sme si museli pripraviť hodinový program pre malých holandských študentov, s cieľom aspoň trochu im priblížiť Slovensko a čokoľvek, čo sa s ním spája. Oni sa smiali na tom, ako mäkko dokážeme vyslovovať niektoré hlásky a my sme sa smiali, ako sa to krvopotne snažia napodobniť a ako im to, samozrejme, nejde.



Najlepšie však bolo zistenie, aký exotický je pre nich obyčajný makovník, ktorý naše babičky s obľubou pečú pri akejkoľvek príležitosti. U nich je mak nelegálny a zakázaný z dôvodu možnej výroby ópia z tejto na Slovensku bežne používanej suroviny. Niet teda divu, že každý chcel ochutnať z tejto našej “drogy“. Milé boli hlavne vyhrážky asi jedenásťročného chlapca, že nás za to udá a pôjdeme natvrdo do väzenia.



Pre nás bolo zase raritou sledovať, ako si študenti strednej školy, s pokojom Angičana, pred začatím vyučovania dávajú rannú cigaretku s profesormi priamo pred hlavnou bránou budovy školy. Po dovŕšení šestnástych narodenín to totiž majú povolené a legálne všade, nevynímajúc areál školy. Tak isto je to aj s ľahkým alkoholom (pivo a víno). Ten majú taktiež povolený legálne požívať ešte pred dovŕšením dospelosti. Samozrejme, s rozdielom toho školského areálu. Až také liberálne to tam zas nie je. Tvrdý alkohol im však nalejú až od osemnástich a zelený vysokopercentný alkohol s názvom Absinth si tam objednať v bare je nemožné. Je totiž nelegálny.



Komu pri počutí slova Holandsko nepríde na um okrem veterných mlynov a tulipánov aj slovo marihuana, má buď ešte málo rokov, alebo zapiera. A ako je to tam vlastne s touto ľahkou drogou? Ak máte osemnásť rokov, obchody na to špecializované sú ľahko prístupné, ľahko objaviteľné a požadovaný tovar ľahko zakúpiteľný.

Amsterdam

Najzaujímavejšie zážitky sa mi však spájajú práve s holandskou metropolou Amsterdam. Nie každý deň má totiž človek možnosť vidieť sporo odeté dámy živiace sa najstarším remeslom krásne naaranžované vo výkladoch, stovky bicyklov na jednom mieste či gigantické kolotoče uprostred námestia.



Neviem, či poznáte človeka, ktorý sa na svet pozerá s absolútnym nadhľadom a pozitívnym postojom k životu samému, ale ak áno, tak si to skúste vynásobiť (počtom obyvateľov v Holandsku) a pravdepodobne budete naladení na rovnakej vlnovej hladine, na akej som bola ja celých päť dní. Pravdupovediac, závidím im. Závidím im ich neunáhlený život. Závidím im ich starodávne pohodlné bicykle, na ktorých sa relaxačným tempom prepravujú, kam potrebujú. Závidím im ich osobný pokoj a tiež to, že pojem predsudky, ohováranie, kradnutie a iné zlá ľudstva si v ich slovníkoch a konaní miesto nenašli. A taktiež im závidím, že nezávidia.

 

Foto: autorka




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.