Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Médiá

A. Plyuščev: Ruské rádiá – prízemný humor a nevkus

Viktor Serebryakov, 2. ročník mgr, 19. január 2012

Alexander Plyuščev (39) je jedným z popredných predstaviteľov novej generácie ruských žurnalistov. Vďaka svojej orientácii na internete sa ľahko uplatnil v štátnej televízii Rossija 24 ako moderátor relácie Vesti.net, venovanej práve novinkám webu.

 

Tento post však musel po necelých piatich rokoch opustiť. Vedenie média malo problém s tým, že popri príprave relácie pracoval súčasne aj v ďalších dvoch médiách. Jeho rozhlasová kariéra je úzko spätá s opozičným rádiom Echo Moskvy, kde na rôznych pozíciách robí už od roku 1994. V rozhovore pre Webjournal sa novinár vyjadril aj k parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnili 4. decembra.

 

Začnime od tej najaktuálnejšej témy. Rusko má za sebou parlamentné voľby, v ktorých ľudia volili poslancov po prvýkrát na päťročné obdobie. Z pohľadu dlhoročného novinára, ako by ste zhodnotili ich priebeh?

Myslím si, že tieto voľby boli mimoriadne dôležité. Bez ohľadu na gigantické falzifikácie sa občanom našej krajiny podarilo dokázať, že môžu, aj keď zatiaľ nie zásadným spôsobom, ovplyvniť politickú situáciu v krajine. Vládna strana (Jednotné Rusko, pozn. autora) stratila ústavnú väčšinu, aj keď jej samozrejme v Dume (ruský parlament) nejako tú polovicu hlasov "prikreslia". Napriek tomu je to veľmi citeľný prepad, ktorý má napriek podvodom významný psychologický efekt.

 

Sfalšovaných mohlo byť až 15 percent hlasov

 

Hovoríte o podvodoch a falzifikácii. Môžete byť konkrétnejší? V médiách sa totiž často objavujú len všeobecné konštatovania, alebo sa kritizuje, že farba závesov vo volebných miestnostiach bola červená, a teda išlo o skrytú reklamu komunistov...

Hovorím o tom, čo viem od rôznych ľudí z rôznych miest. Falzifikácie boli obrovské, môže ísť až o milióny falošných hlasov a všetko "náhodou" v prospech SPaZ (strany podvodníkov a zlodejov, slang pre Jednotné Rusko). Najväčší odhad falzifikácie, o ktorom som počul, bolo navýšenie o štvrtinu v prospech SPaZ. Osobne si myslím, že to až toľko nebolo a reálne hovoríme o nejakých 15 percentách. Do tohto čísla pritom nezarátavam nútené hlasovanie vo vojenských obvodoch či fabrikách.

 

Čo teda tieto výsledky znamenajú pre ďalší politický vývoj? Už v marci Rusko čakajú prezidentské voľby...

Treba poukázať, že aj pri týchto obrovských podvodoch sa nám podarilo poslať Jednotné Rusko do "knockdown-u". Práve preto boli nútení siahnuť po DDoS-útoku na stránku Echo Moskvy a ďalších médií, ktoré informovali o reálnych výsledkoch SPaZ. A zrejme to bude pokračovať touto alebo inými formami aj naďalej. Výsledky parlamentných volieb však vytvárajú napätie pred prezidentskými voľbami, kde, ako sa zatiaľ zdá, neexistuje žiadna alternatíva ako Vladimir Putin. Do marca je však ešte dosť času.

 

Kvalitní rozhlasoví redaktori v Rusku chýbajú

 

Vy ste nielen aktívny novinár, ale aj rozhlasový moderátor. Ako by ste ocenili kvalitu rozhlasového vysielania v Rusku?

Záleží na tom, čo máte na mysli. Po technickej stránke sú médiá vybavené pomerne moderne a zodpovedajú dnešnej dobe. Z hľadiska obsahu sa to líši. Vo veľkých mestách – celkom dobre, na vidieku je to však skôr nedostatočne alebo hrozne. Jedny aj druhé prípady spája formálny spôsob spracovania a podania – ten je hrozný takmer všade, až na ojedinelé výnimky. 

 

Ak by sme teda mali hovoriť o hlavných nedostatkoch rozhlasového vysielania, čo potrebuje zmenu?

Odstrániť treba napríklad už spomínaný rozdiel medzi veľkými a malými mestami. Zaostalejšie oblasti majú slabý materiálno-technický základ. Deficit je cítiť napríklad aj v počte dostatočne kvalifikovaných "rozhlasákov". Výsledkom týchto nedostatkov sú lacné a zaostalé riešenia v éteri – prízemný humor a nevkus.

 

Ako novinár máte pravdepodobne skúsenosti takmer s každým médiom. Písali ste pre tlač, máte vlastnú knihu, pracovali ste a pracujete v niekoľkých internetových médiách, dlhé roky pôsobíte ako zamestnanec rozhlasu a v tomto roku ste ukončili svoju niekoľkoročnú skúsenosť s televíziou. Dajú sa tieto práce porovnať, napríklad práca v televízii a rozhlase?

V skutočnosti to nie je až taký rozdiel. V televízii som sa venoval novinkám na webe, teda niečomu, čo dôverne poznám z internetu, kde každý deň strávim celé hodiny. Citeľná v televízii je jedine potreba mať obraz. Z toho vyplýva aj konečná podoba relácie – operatívne spracovaná a úprimná.

 

Foto: autor

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: