- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Stop diskriminácii
- Študentský život
- Videá
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Slnečný cirkus vyrazil dych [22. február 2012, 10:52]
- Sarkozy opäť kandiduje za prezidenta [22. február 2012, 06:52]
- Ovečkin to má vo Washingtone nahnuté [21. február 2012, 10:44]
- Igor Barát: Kariéru novinára som začal jej vrcholom [20. február 2012, 23:16]
- Laura Marling – jedna z nádejí súčasnej hudby [20. február 2012, 09:21]
- Pavel Vrba: Rokovaniam sa nebránim [19. február 2012, 19:13]
- Na druhej strane mosta [19. február 2012, 00:45]
- Tak krásne čudná originalita [18. február 2012, 11:18]

Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie

Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku
Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová
Večerný program Dies Academicus
Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok
Ahoj, ako sa dnes máš?
Renáta Pospíšilová, 1. ročník bc, 29. december 2011
Bratislava. Štyristopäťdesiat tisíc ľudí na jednom mieste. Štyristopäťdesiat tisíc osudov. Štyristopäťdesiat tisíc premýšlajúcich hláv. Neustále a nezastaviteľne. Štyristo päťdesiat tisíc príbehov. Šťastných, smutných, dojímavých, zaujímavých, horkosladkých... Bezstarostné tváre míňajú tie ustarané, usmiate tie zamračené, niektoré plné energie a entuziazmu, iné boľavé, strhané.
Preplnené autobusy unášajú ľudí do všetkých smerov. Každý si ide za tým svojím. Nikto sa nikoho nepýta, kam vedú práve tie jeho kroky. Každý len slepo ide. Všetci sme rovnakí, no predsa sme si takí cudzí. A pritom jedna otázka by vedela zmeniť toľko. Prelomiť ľady. Spraviť z cudzích ľudí známych, z neznámych okoloidúcich kamarátov, priateľov, milencov, ba možno i manželov. „Ahoj, ako sa dnes máš?“ Ale to sa nehodí. Nehodí sa oslovovať bez vážnejších dôvodov. Nehodí sa venovať kúsok sympatie, úsmevu či slova. Vymyká sa to bežnému stereotypu. Kto to v tomto svete samostatných jednotiek predsa len skúsi, je obvinený z podivuhodných úmyslov, čudáctva či dokonca úchyláctva. A možno je to len obyčajný človek, ktorému bol svet skúpy na ľudí, čo by ho obklopovali. Možno mu svet takýchto ľudí vzal a možno takých ani nikdy nepoznal a nemal.
Možno nestačí kráčať ulicami s otvorenými očami, možno sa treba začať aj prizerať. Zamilované dvojice omámené najsladšou, no zároveň najtrpkejšou dro
gou sveta, dúfajúc v jej nikdynekončiace účinky, tí ktorí sa z tejto závislosti vyliečili dobrovoľne a aj tí, ktorí pocítili studené kachličky kliniky odvykačky priamo na tvári. Detské tváričky plné očakávaní či zamyslené múdre tváre poznačené vráskami, v ktorých sú vryté desaťročia. Mladá krv drzo a sebecky si privlastňujúca všetku slobodu sveta či občajní ľudia, dúfajúci v lepšie zajtrajšky.
Obyčajní. Všetci sme obyčajní, no predsa svojim spôsobom takí neobyčajní. Svetlá tohto malého veľkomesta svietia na každého rovnako. Čo takto odpovedať na obyčajnú otázku, ak je položená, alebo ju aj bezprostredne sami položiť? „Ahoj, ako sa dnes máš?“
Foto: visitslovakia.com, noojkz.edublogs.org
Pošli do vybrali.sme.sk
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok:
