Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Cestovanie

Celý svet prišiel do Číny

Dušana Lukáčová, 2. ročník bc, 15. január 2012

Pre cestovateľov je Čína jednou z krajín, ktorú by chceli prejsť krížom-krážom. Krajina s originálnou kultúrou, jedinečnými pamiatkami, výnimočným prírodným bohatstvom. Väčšina pozná Čínu cez typický expanzívny odevný priemysel a jeho naftalínový zápach, cez čínske bistrá na rohu každej ulice či cez americké akčné filmy s čínskou mafiou.

 

Čína je komunistický a najľudnatejší štát sveta, s počtom obyvateľov viac ako 1,3 mliardy. Rozlohou je najväčším štátom východnej Ázie. Určite viete o Veľkom čínskom múre, ktorý je dlhý takmer 7-tisíc kilometrov a všimnú si ho aj pozorovatelia z vesmíru.

 

Na Čínu som sa mala možnosť pozrieť z celkom iného pohľadu. Navštívila som ju prvýkrát v živote, s poznatkami bežného Slováka a priemerného študenta. Všetky okolnosti však ovplyvnil fakt, že som tam došla ako participantka svetovej súťaže krásy.

 

Najviac ma šokoval pohľad z okna autobusu počas dopravnej špičky. Aj napriek tomu, že som nevodička, nemohla som si nevšimnúť, že niečo nie je v poriadku. Mala som pocit, že tam neexistujú žiadne pravidlá. Vlastne, možno jedno predsa len áno, a to: ,,Trúb ako môžeš!” Každodenná cesta sa niesla v znamení ohlušujúcich klaxónov, ktoré sa ozývali zo všetkých strán.

 

Situáciu na desaťprúdovej križovatke mal pod kontrolou jeden policajt. Išlo mu to dobre, za celý pobyt, na prekvapenie, som sa nestala svedkom žiadnej havárie. Toto však nie je koniec dopravných anomálií štátu ďalekého východu. Najviac som sa zarazila, keď som na preplnenej ceste videla stáť oproti sebe dve autá v jednom pruhu.

 

Od spoločnosti sme boli ako finalistky dosť izolované, takže prejavy totalitného zriadenia neboli veľmi pozorovateľné. Na každom kroku však boli zamestnanci verejnoprospešných prác, tí sa starali o čistotu ešte aj na dopravných cestách.

 

Celkom atypický bol vzťah čínskych obyvateľov k nám, 67 dievčatám z celého sveta. Neviem, či to bolo spôsobené tým, že sme boli inej rasy alebo tým, že sme si so sebou niesli imidž súťaže Miss International. V každom prípade všade, kam sme šli, na nás čakal obrovský dav domácich s fotoaparátmi, kyticami či plyšovými hračkami. Tak sme sa nemohli ubrániť krásnemu pocitu, že sme obdivované a zbožňované.

 

Neviem, či na Slovensku by sa od nás dalo očakávať niečo podobné. Tam domáci brali náš príchod za spoločenskú akciu, chválili sa fotkami, ktoré s nami mali. Pozerať sa na nás prišli s malými deťmi na rukách aj s príbuznými na vozíčkoch. Keď sme sa im dotkli ruky, s pokorou a nadšením sa na nás usmiali a na ruku pozerali, akoby v nej držali niečo vzácne. Vkladali nám do náručia ich deti, chceli, aby sme ich pobozkali. Možno verili, že sa o pár rokov ocitnú na našej strane.

 

Okrem toho nám organizátori súťaže zabezpečili ochranku, ktorá sledovala každý náš krok a v prípade ,,hroziaceho nebezpečenstva” by rýchlo zasiahla. Pravdupovediac zasahovala aj vtedy, keď žiadne nebezpečenstvo nehrozilo.

 

Pre študentku bývajúcu na internáte v Mlynskej doline, kde rieši problémy ako si nezabudnúť kľúč od izby, či ako zastaviť vodovodný kohútik, aby už konečne nekvapkal, bol toto veľmi silný zážitok. A nepochybne tiež neopakovateľný.  

 

Foto: webnoviny.sk, cas.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: