Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Jozef Kaščák, Tereza Jurčíková, Ingrida Barusová, 1.mgr, 22. november 2011

Ako prvý sa účastníkom prihovoril vedúci Katedry filozofie a dejín filozofie profesor Miroslav Marcelli. Vo svojej prednáške Svet univerzity: minulosť, súčasnosť a budúcnosť sa zamyslel nad zodpovednosťou univerzity voči spoločnosti a podal návod na to, ako v dnešnej dobe zachovať, respektíve transformovať, filozofické poslanie univerzity.

Po jeho vystúpení si návštevníci Akademického fóra vypočuli prednášku prof. Ondreja Mészároša z Katedry maďarského jazyka a literatúry o vývoji akademických tradícií nášho hlavného mesta s názvom Akademické tradície univerzitného mesta Bratislavy. Posledným rečníkom bol docent Anton Eliáš, prodekan pre vedecký výskum a vysokoškolské doktorandské štúdium, ktorý predniesol svoj príspevok FiF UK a jej zástoj vo vývoji slovenskej vedy a kultúry.

„Fakulte želám dostatok obrazotvornosti“

Podľa slov prvého prednášajúceho, profesora Marcelliho, sen o múdrosti jedného človeka sa za múrmi univerzity transformuje do kolegiálneho sna. Univerzita je preto miestom nie individuálneho, ale kolektívneho rozvoja vzdelania a vedeckého poznávania. „V prostredí univerzity sa z individuálneho sna o múdrosti stáva súčasť kolektívneho príbehu, ktorý sa môže opakovať a v opakovaniach vtláčať do cyklickej histórie kolégia. Ako miesto, kde sa odohráva proces rozvoja a šírenia vedeckého poznania, je univerzita autonómnou inštitúciou, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami. Napĺňaním tohto programu sa však finalita univerzity nevyčerpáva, je tu totiž ešte úloha prispievať k vzdelávaniu národa,“ povedal.

Svoj apel na spoločenskú zodpovednosť podopiera univerzitným modelom Wilhelma von Humboldta, zakladeteľa berlínskej univerzity. Humboldtova predstava o univerzite ju totiž zaväzuje poskytovať vedu duchovnému a mravnému vzdelávaniu národa. V druhej časti prednášky sa profesor pokúsil vizionársky definovať poslanie univerzity. Najskôr nostalgicky spomína na pôvodné filozofické poslanie univerzity, ktoré je dnes potrebné prispôsobiť funkcionálnym požiadavkám a vzápätí si kladie otázku, či sa sen o filozofickom poslaní úplne skončil, alebo jeho ducha možno prispôsobiť a tak zachovať aj v súčasnej situácii. „Nie sú sny dnes už iba nostalgickým pripomenutím minulých časov, pripomenutím, ktoré má svoje miesto pri slávnostných udalostiach ako je toto naše výročie, no pokiaľ ide o budúcnosť, najlepšie bude na ne hneď po odznení hymny zabudnúť? Môže však sen aj v tomto funkcionálne organizovanom svete plniť prospektívne poslania? K čomu sa taký sen bude uchyľovať, na čo sa bude odvolávať s k čomu naše pohľady zameria?“

Inšpiráciu k odpovedi profesor nachádza v Shakespearovom Sne noci svätojánskej. „Aj tí najlepší v tomto odbore sú iba tiene. A ani tí najhorší nie sú takí zlí, ak im príde na pomoc obrazotvornosť. Nezdá sa vám, vážení kolegovia, že je to aj o nás, o našej fakulte a našom kolégiu, jeho prítomnosti a jeho snoch? Je dúfam dovolené, snívať o tom, že nám, čo nepatríme medzi tých najlepších, bude obrazotvornosť aj naďalej prichádzať na pomoc. Nič viac, nič lepšie už v tejto chvíli sebe i fakulte, s ktorou ma spájajú toľké putá, toľké spomienky, toľké stále živé sny a nádeje priať nemôžem,“ uzavrel s poďakovaním.

Akademické tradície mesta Bratislavy

Profesora Marcelliho vystriedal za rečníckym pultom profesor Mészároš. Prednáška priniesla poslucháčom prehľad najdôležitejších medzníkov akademického vzdelávania na území hlavného mesta. Ako pripomenul profesor Mészároš, prvou univerzitou bola Academia Istropolitana, ktorá vznikla v roku 1467 podľa bolonského vzoru, ale už začiatkom roku 1470 zanikla. Inštitúcia mala kopírovať už fungujúce stredoveké európske univerzity.

Lutherova reformácia vniesla do vzdelávania nový rozmer. V roku 1606 vzniklo v Prešporku evanjelické gymnázium podľa systému Johannesa Sturma zo Strassburgu. Podľa Mészároša gymnáziá založené na tomto základe mali 10 tried, čím dosiahli úroveň vysokej školy. V roku 1656 existovala už ako trojstupňové lýceum. Škola dosiahla vrchol v 60.rokoch 17.storočia, no morová epidémia v 1713 značne preriedila počet študentov a lýceum začalo upadať. Tento úpadok zastavili reformy Mateja Bela, ktorý sa stal v roku 1714 jej rektorom.

Evanjelické školstvo sa od katolíckeho líšilo tým, že nebolo obmedzované takým centrálnym študijným programom, akým bolo Ratio Studiorum, ktoré presne predpisovalo, čo a ako sa má vyučovať, ale pripustilo väčšiu možnosť reforiem uskutočňovaných pedagogickými a vedeckými osobnosťami. Hlavné pedagogické kapacity vychádzali najmä z nemeckých škôl, čo spôsobilo naviazanosť na západoeurópske idey osvietenstva. Odvtedy začína skutočná divergencia katolíckeho a protestantského myslenia a školstva.

Po prijatí Ratio Educationis, centralizovaného študijného programu pre všetky typy a úrovne škôl v rámci Habsburskej monarchie, získal Prešporok ďalšiu inštitúciu vysokoškolského charakteru, Kráľovskú akadémiu (Academia Regia Posoniensi). Akadémie pôvodne znamenali v uhorskej školskej tradícii tretí, najvyšší stupeň trojstupňových mestských škôl, na ktorých sa prednášali základy filozofie a teológie.

Najväčšia zmena v živote lýcea však nastala roku 1882, kedy sa z neho vyčlenila samostatná evanjelická teologická akadémia. Pri založení mala šesť katedier, spomedzi ktorých jedna sústreďovala filozofiu, pedagogiku a dejiny náboženstva. Študenti okrem povinného kurzu dejín filozofie absolvovali aj filozofické semináre, na ktorých čítali a interpretovali diela najznámejších filozofov obdobia.

Kráľovská akadémia v Prešporku sa vyvíjala inak. Po zavedení reformy stredného školstva v Uhorsku v roku 1850 bola zrušená filozofická fakulta a dovtedajšia akadémia sa zmenila na právnickú akadémiu. V školskom roku 1875/76 však znova vznikla na akadémii filozofická fakulta s jednou filozofickou, tromi filologickými a dvoma historickými katedrami. Táto fakulta už nemala to isté poslanie, ako predtým, teda nebola iba prípravným kurzom pre právnické vzdelávanie, ale absolventi mohli získať učiteľský diplom pre stredné školy. Akadémia v tejto podobe fungovala do roku 1914 a vtedy sa včlenila do novoutvorenej Alžbetínskej univerzity, ktorej právnická fakulta vznikla roku 1914, filozofická fakulta na jar roku 1918 a lekárska fakulta v jeseni roku 1918.

Na záver svojej prednášky profesor Mészároš uviedol myšlienku z dekanskej inauguračnej reči Gy. Kornisa zo 17. marca 1918. Podľa Kornisa je úlohou univerzitného štúdia predstaviť nedokončenú povahu vied vyplývajúcu z nekonečnosti poznávania. Zároveň však treba zasiať do študentov ducha skepticizmu, aby nezostali pasívni. „Osobitnou úlohou univerzity ako inštitúcie slobodného a autonómneho vedeckého bádania bez politických zásahov je vytvoriť dispozície a ducha nezávislého myslenia. Filozofické štúdium v nás vytvára nielen kritické postoje a pripraví nás na myslenie bez predsudkov, ale umožní aj znášanlivé pochopenie rozmanitých postojov medzi sebou súperiacich svetonázorov a tak nás zachraňuje pred duchovnou demagógiou. V tejto výchove k tolerancii možno nájsť jeden zo základných kultúrnopolitických významov univerzitného štúdia filozofie.“

„Spoločnosť, ktorá si myslí, že ju nepotrebuje, ju potrebuje najviac...“

Na záver zaznela prednáška docenta Antona Eliáša, prodekana pre vedecký výskum a vysokoškolské doktorandské štúdium s názvom FiF UK a jej zástoj vo vývoji slovenskej vedy a kultúry.

Nadčasový výrok Puškina o poézii možno aplikovať na rôzne oblasti života. Výrok, ktorý zaujme aj v prednáške pána prodekana vypovedajúci o nevyhnutnosti existencie kvalitných spoločenských a humanitných vied. Ich podstata v zástoji univerzitného vzdelávania či vedeckého bádania podčiarkuje zmysel Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského.

Obraz o postavení fakulty si prostredníctvom prednášaných slov vytvárame udalosťami minulými, súčasnými a snažíme sa predstaviť si aj jej budúci vývoj.

Kresba tohto obrazu začína v roku 1921. Slovami prednášajúceho si pripomíname niekoľko významných udalostí v dejinách fakulty. Či už je to deklarovanie záujmov siedmich profesorov o budovaní fakulty alebo koncepcia vytvárania vedeckého centra na fakulte, vždy je to snaha usilujúca o rozvoj fakulty. Dôkazom týchto snáh je aj Zborník FF UK, ktorého tradíciu v obnovenej podobe fakulta dodnes udržiava.

Vznik neskorších časopisov a zborníkov vedie k tomu, že „v rokoch 1921-1953 predstavovala Filozofická fakulta prakticky jediné akademické vedecké pracovisko rozvíjajúce spoločenské a humanitné vedné odbory na Slovensku“. Ako uviedol pán prodekan Eliáš situácia sa začína meniť vznikom ďalších filozofických fakúlt. Na ich vzniku sa často podieľali aj predstavitelia bratislavskej fakulty, čo je dôkazom celonárodného poslania fakulty.

Pri poslaní fakulty vyzdvihuje aj krédo prvého rektora univerzity Kristiána Hyneka, ktorého podstata tkvie v prekonávaní minulosti a snahou o nový lepší deň. Týmto poukazuje aj na významnú činnosť vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty, ktorý svojou činnosťou napredujú a pracujú tak na existencii novej lepšej univerzity. Zdôrazňujúc, že „dnešný vedecký potenciál fakulty predstavuje 300 tvorivých pracovníkov“. Zároveň dochádza ku konštatovaniu, že významné výsledky fakulta dosahuje aj napriek nedostatočným financovaním vedných odborov.

Napriek tomu však v prednáške zaznievajú poznatky viacerých autorov, ktoré nás presviedčajú o zmysle týchto vedných odborov. Jedinečnosť videnia a prežívania konkrétneho sveta, zasadzovanie objavených hodnôt do života spoločnosti a jej stmeľovanie sú len jedny z mnohých ďalších významov.

Záverečné slová prednášky nás však nabádajú k tomu, že v dnešnom svete by mohli spoločenské a humanitné vedy riešiť celý rad problémov. Do popredia vystupuje potreba dialógu, tolerancia odlišností a rešpektovanie komplementárnosti poznávania. A z tohto dôvodu platí Puškinov výrok aj v oblasti spoločenských a humanitných vied...keď si myslíme, že ich nepotrebujeme, tak ich potrebujeme najviac.

foto: archív

Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

Ďalšie články z rubriky Študentský život

Hodnotenie príspevku

Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:

Meno:
E-mail:
Komentár: