Zaujímavosti

Jedlá na historickom podnose


Nikoleta Wechterová, 1. ročník bc, 6. september 2010


Do histórie s tortou

 

Keď si vyberáme z jedálneho lístka romantickú večeru, ani netušíme, že mnohé jedlá majú v názve niečie priezvisko. Zvyčajne si pomyslíme, že to bol určite nejaký mŕtvy kráľ, ktorému sa pre hedonizmus neušlo veľa pozornosti od historikov, preto po ňom neostala univerzita, most, ale "iba" kura. Alebo sa stalo, že maškrta získala meno po filmovej hviezde v dobách, keď bolo prijímanie potravy ešte stále "in".

 

Ďalším sa ušla identita po samotných tvorcoch, a dnes je isté, že sympatickejší bude koláč kreatívneho kulinára, než baktéria nesúca meno objaviteľa...

 

Teschí ma, Herr Dobóstorta!

 

Dva slávne dezerty, Sacherova a Dobošova torta, boli stvorené v 19.storočí v Rakúsko-Uhorsku. Ich vznik nebol ani zďaleka taký napínavý ako vznik monarchie. Prvú tortu mal na tanieri počas slávnostnej večere kancelár Metternich v roku 1832, keď jednoducho prikázal: "Nech mi dnes večer neurobí hanbu!" Vtedy 16-ročný učeň Franz Sacher ostal na prípravu dezertu sám, ale jeho vtedajší výtvor stolovníci ocenili. Skutočnú slávu priniesol až jeho syn Eduard, zakladateľ Hotela Sacher, kde dodnes servírujú tortu podľa originálneho receptu uchovávaného v tajnosti.

 

Druhá vznikla ako alternatíva k vtedajším monumentálnym poschodovým tortám, ktoré však bez chladničiek rýchlo podliehali skaze. No József Dobos prišiel na spôsob, ako upiecť trvanlivý zákusok a v roku 1885 ho predstavil na Národnej všeobecnej výstave v Budapešti. Medzi prvými degustátormi bol aj cisársky pár a novinka si postupne získala priaznivcov po Európe. Na sklonku života Dóbos odtajnil recept pre Uhorskú komoru cukrárov a medovnikárov a jeho torta dodnes patrí medzi stálice našich cukrární.

 

Obložené mäso Admirála Úplatka

 

John Montague bol všetko len nie muž pevného charakteru. Jeho kariéra v Britskej armáde mohla byť úspešnou, nebyť istých nepríjemných faktorov: podplatiteľnosti a neschopnosti. Napriek tomu mal dobré očko u moreplavca Jamesa Cooka, ktorého v ére budovania Impéria štedro podporoval. Ten na oplátku po ňom pomenoval novoobjavené súostrovie v Pacifiku,  dnes známe ako Hawai, ďalšie súostrovie blízko ohňovej zeme a dokonca aj jeden aljašský ostrov.

 

To, čo však "najdôstojnejšie" nesie jeho meno, je kus mäsa medzi dvoma krajcami chleba, alebo eufemickejšie, sendvič. Ten si totiž štvrtý Earl zo Sandwichu dával najradšej pri nekonečných partiách pokru.

 

Čo majú spoločné dolár a menu

 

Muž a žena. Rozdelení diaľkou, dobou a prostredím. Na večierku by o seba zrejme ani "nezakopli", ale jedno majú spoločné. Po oboch pomenovali nie jedno, ale hneď viacero jedál.

 

Nellie Melba, austrálska operná diva žijúca na prelome 19. a 20. storočia bola jednou z prvých celebrít "se vším všudy": množstvo talentu vyvažovalo množstvo manierov. Musela mať skutočne dych vyrážajúcu charizmu, pretože po jednom vystúpení Fausta šéfkuchár Auguste Escoffier vytvoril nový dezert, broskyňa Melba - zmrzlina s broskyňami a malinovou omáčkou boli servírované na ľadovej labuti - tak ako v opere. Keď ochorela, pripravoval jej špeciálny suchár, dodnes nesúci jej meno. Do tretice "melba garniture"- paradajky s kuracou plnkou uzatvárajú gastronomickú časť života Austrálčanky, ktorá sa ako prvá od protinožcov dostala v roku 1927 na titulku TIME a dodnes zdobí 100 dolárovú bankovku.

 

Jean Anthelme  Brillat-Savarin znie ako meno hodné lekára, právnika alebo vedca. Presne toto študoval "otec modernej gastronómie" majúci medvedí podiel na jej presadení sa medzi serióznymi odbormi. Jeho dielo Fyziológia chuti možno nie je svetoznáme, ale výrok "Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, kto si" je pravé orechové klišé. Pokladá sa aj za tvorcu nízkosacharidovej diéty, ktorú argumentoval tým, že zatiaľ čo dravce sú štíhle, bylinožravce ľahko priberajú. Jeho meno nesie slávnostný kysnutý koláč a plesňový syr, jeden druh ryby pomenoval po svojej matke.

 

Ak o niekom napíšu knihu, často sa urazí. Ak po ňom pomenujú ulicu, kopec alebo stroj, je zrejme po smrti. Ale jedlo je dielo, ktorého kvality sa hodnotia tak individuálne a recepty sa zachovávajú tak dlho, že ich možno považovať za nadčasovú poctu.

 

Zdroj obrázku: dalepobega.blogspot.com  




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.