Volebný faktor „D“ - dôchodca
Autor: Soňa Weissová, 2. ročník bc, 11. jún 2010
Keďže predchádzajúce obdobie na Webjournale prinieslo zvýšený počet novinárskych prejavov denníkového typu (objavy, ktoré svet zmenia o 360 stupňov), rozhodla som sa i ja prispieť svojimi podstatnými životnými postrehmi.
Volebný týždeň sa dramaticky priblížil, politické strany finišujú s brainwashingom (ľudovo povedané vymývaním mozgov). Nejdem písať o „obvious" záležitostiach ako červenom „hranolovi" prskajúcom na všetky strany alebo mierne zaspatej modrej „R" a ostatných neziskuchtivých jedincoch.
Idem písať o faktore „D". „Déčko" sa na scénu plíži zásadne pomaly a zákerne. S nedbalou eleganciou sebe vlastnou, nenahraditeľnou. Jednoducho... dôchodca.
Jeden deň si len tak veselo sedím na terase pizzerie, v nebezpečne inom okrese, 20 kilometrov od mojej centrály. Výhľad pre bohov, stena polepená Ficom, Figeľom a Miklošom. Keďže je piatok a nič nemôže byť krajšie ako pozerať sa na tých troch, pridá sa pre istotu ešte 16-tka „vomitujúca" asi 10 metrov pred nimi. Idylka víkendového mestečka.
No tu sa zjaví on. „Déčko". Človek by čakal, že sa bude pohoršovať nad zvratkami alebo podobne. No on sa nehanbí prezentovať svoj politický názor na verejnosti. Neokúňa sa, neobzerá sa. Jednoducho strhne Mikloša a šuchtá sa preč. Osobne sa čudujem, že Ivanovi M. nezostalo medzi zubami blato z dedkovských topánok. Výber je rafinovaný, no presný. Nepriateľ zničený.
A tu to máš, „Déčko". Ako odvetu proti tebe použijem tvoje zbrane. Inšpiroval si ma. Bez bázne a hany budem trhať všetky červené a národniarske letáky, ktoré sa mi dostanú pod ruky. Na kampaň „Přemluv bábu" nemám ani čas, ani materiál (starých rodičov), a tak budem trhať, až naplním mini smetný kôš v dopravnom prostriedku.
Ak ste tento výplod dočítali dokonca, gratulujem. Ak v závere čakáte pointu, nedočkáte sa jej.
Zdroj foto: aktuality.sk
Pekne vystihnutá situácia…páči sa mi to… ;-)
— Lívia · 12. jún 2010 · #
a že mladí sú vandali…deti čím ďalej, tým agresívnejšie…
…zrejme zaučili aj starých rodičov
— Niky · 14. jún 2010 · #