Kukučínova stopäťdesiatka
Autor: Sabina Bašťovanská, 1. ročník mgr, 6. máj 2010
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, by 17. mája oslávil 150. narodeniny. Bol to veľký človek, prvý významný slovenský románopisec. Stále sa na neho, našťastie, nezabúda...
Členovia Klubu slovenského spisovateľa sa stretli koncom apríla, aby si pripomenuli jeho významné životné jubileum am memoriam. Za mikrofón sa postupne postavili Alexander Havolník, Ondrej Sliacky a Dana Podhradská, aby členom i nečlenom Klubu priniesli informácie o spisovateľovi, o ktorých doteraz nevedeli.
Väčšina z nich vidí istú nádej k prebudeniu Kukučínovej tvorby. Bola by škoda pokračovať ďalej v znižovaní jeho hodnoty, mnohí ho prirovnávajú k známejšiemu P.O. Hviezdoslavovi. Podarilo sa vytvoriť kampaň výročia Kukučínovho narodenia, ktorá by mala doviesť ľudí k opätovnému prečítaniu jeho diel a nájsť súvislosti medzi vtedajšou dobou a prítomnosťou. Tak by sa vrátil skutočný Kukučín do slovenského vedomia.
Martin Kukučín bol naozaj svetobežníkom. Po skončení medicínskych štúdií sa snažil zamestnať na Slovensku, čo sa mu ale nepodarilo. Za manželku si zobral Chorvátku Pericu Didolićovú a odišiel s ňou na ostrov Brač, kde našiel uplatnenie. Natrvalo však nezostal ani tu a spolu s mladou ženou sa odsťahovali do Južnej Ameriky. Na svojich cestách však stále túžil po návrate do vlasti, miloval „svoju" Oravu a celé Slovensko. Koncom svojho života sa mu to v podstate podarilo a žil striedavo v Martine a na ostrove Brač. V roku 1926 sa s manželkou trpiacou ťažkou duševnou chorobou usadil v mestečku Lipik a on sám umiera o 2 roky v neďalekom Pakraci.
Slovensko na neho nezabudne nikdy, nielen kolegovia spisovatelia, ale ani astronómovia, pretože Kukučínovo meno nesie i malá planétka, presnejšie asteroid, veľkosti 12 km medzi Marsom a Jupiterom.
Zdroj fotografie: archív autorky
