Glosujeme

Naši blázni


Romana Juhásová, 1. ročník bc, 4. jún 2010


Nie je to tak len pre jeho rozlohu alebo pre číslo poukazujúce na vyššiu kriminalitu. Strašidelný je hlavne ten pocit neistoty, keď v noci idete po opustenej ulici a nemáte tušenie čo je to individum kráčajúce oproti vám zač a čo od neho môžete očakávať. A pritom napohľad nedôveryhodne vyzerajúci muž môže byť v skutočnosti slušný a poctivý pán a naopak.

Aj mne, ako čerstvému obyvateľovi Bratislavy na polovičný úväzok, málo známe veľké mesto spočiatku naháňalo strach. U nás si všetci poznáme svoje čierne ovce a preto môžeme absolvovať nočnú prechádzku bez obáv. Aj keď bežne stretávam desivo nalíčenú tetu s nafialovo narúžovanými perami, zhovorčivého uja, ktorý sa každému prihovára, pričom mu ale nemáte šancu rozumieť, alebo dvojicu babičiek vykrikujúcich nadávky po celej ulici, viem, že sa ich v skutočnosti netreba báť.

 

Medzi takéto mestské „celebrity" sa radia aj niektorí bezdomovci . Šaňo síce nemá domov, ale je to vychytený príležitostný poet, s ktorým každý rád „pokecá". Taktiež zatancovať si na diskotéke s nadšeným tanečníkom Ferinom bola pre každého pocta a všetci sme smútili, keď nás opustil. Takisto ako každému prišlo ľúto keď z finančných dôvodov musel svoj nástroj obživy predať pouličný huslista, ktorého rajónom bola pešia zóna. Vyzerajú inak, správajú sa inak, ale patria medzi nás.

 

Zdroj obrázku: worldphotopage.com




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

SW | 5. jún 2010, 22:32

Aky zamer ma tento clanok ( novinarsky prejav ) ? Pointa mi nejako unika.. Ako glosa podla mna velmi velmi slabe.


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: 4

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.