"Bez ťažkostí by to nebolo také pekné"

Autor: Veronika Cvinčeková, 2. ročník mgr, 14. máj 2010

(Rozhovor)
Tvrdí o svojej hudbe organistka Bernadetta Šuňavská. 32-ročná Levočanka pôsobí najmä v Nemecku, kde je považovaná za mimoriadne talentovanú umelkyňu. Svedčí o tom rad ocenení a titulov a chválospevy zo strany kritikov i publika. O akých ťažkostiach teda hovorí?

Ako sa mladá krásna žena dostane k tak špecifickému nástroju akým je organ?

Hrať na organe bolo mojím snom. Už od troch rokov. Potom som musela študovať hru na klavír, pretože organ sa nedá študovať hneď a nemôžete naň hrať bez toho, aby človek nehral na klavír.

Hru na organe si mnoho ľudí spája s atmosférou kostolov...

To je pravda. Ako dieťa som hrávala v kostole v Levoči. Keď som ale začala riadne študovať organ, prestala som. Hudba na bohoslužbe má totiž iba veľmi málo spoločného s koncertnou hudbou. Pri omši je organ iba „sprevádzateľ", musí byť tlmený, nesmie prekrikovať farára a ľudí. Má jednoducho slúžiť ako pozadie. V iných krajinách je to však úplne inak. Cirkevná hudba napríklad v Nemecku, kde žijem, je momentálne na veľmi vysokej úrovni. Ľudia si tam dokonca žiadajú aby sa tam hralo čo najdlhšie, čo najlepšie a čo najkrajšie. Myslím si ale, že u nás je to tou cirkevnou minulosťou. U nás sa táto hudba dlhé roky nemohla vyvíjať iným smerom.

Ste pozývaná aj na koncertné podujatia na Slovensku. Aká bola a je popularita tohto hudobného nástroja u nás?

Dobré je, že na Slovensku sa organ pestoval hlavne ako koncertný nástroj. Aj vďaka pánovi profesorovi Ferdinandovi Klindovi sa u nás koncertná hudba dostala na veľmi vysokú úroveň. V Nemecku je ale organ skôr súčasťou cirkevnej hudby. Tá u nás vlastne ani neexistuje, takže preto sa vždy všetci orientovali na tú koncertnú. Posledné roky sa to ale začalo meniť a aj u nás sa otvoril odbor cirkevnej hudby.

Vyučujete hru na organe aj vy?

Súkromne vyučujem klavír i organ. Organ je ale mojím hlavným nástrojom. A v poslednom čase sa venujem aj čembalu a historickým nástrojom. To je tiež jedno z odvetví, ktoré u nás nemá až takú tradíciu. Preto som rada, že to môžem robiť a práve v Nemecku. Človek spoznáva nástroje, ktoré boli pred dvesto rokmi. Napríklad klavír nebol taký ako dnes a Beethoven ani Mozart nehrali na takých nástrojoch ako my...

Dnes ste pre mnohých začínajúcich hudobníkov idolom. Poskytuje niekto inšpiráciu vám?

Je strašne veľa ľudí, od ktorých sa dá ešte učiť. A rada takých stretávam. Ľudí, ktorí ma nejako oslovia a dodajú mi inšpiráciu. Je jedno, či je to organista, hobojista alebo interpret populárnej hudby.

Je teda možné spájať klasickú a modernú hudbu?

Áno, dá sa veľa učiť od dobrej populárnej hudby. Ale tej je dosť málo. Napríklad Beatles, Michael Jackson, ale aj mnohí noví.

Ako vás okolie vníma v pozícii ženy-organistky?

Organ je dodnes mužskou doménou. Teším sa z toho, že som žena-organistka. Možno by som sa mohla sťažovať, aké je to ťažké, a ako človek musí vždy nanovo presviedčať a byť trikrát lepší ako ostatní. Ale tie ťažkosti patria k tomu a bez toho by to možno nebolo také pekné.

Bernadette Šuňavskej bolo v roku 2006 udelené najvyššie nemecké vyznamenanie za sólový diplom na Staatliche Hochschule für Musik und Darstellende Kunst Stuttgart. Rok predtým získala vzácne 1. miesto a Cenu O. Messiaena na Medzinárodnej organovej súťaži v švajčiarskom Saint-Maurice. Do jej repertoáru patrí Johann Sebastian Bach, Mendelssohn Bartholdy, či Sergej Prokofiev. Najbližšie sa predstaví na hudobnom festivale St. Lawrence Jewry v Londýne.