Post útočníka má radšej, je však profesionál

Autor: Vladimír Pančík, 2. ročník bc, 24. máj 2010

(rozhovor)
V Dubnici udivoval na poste útočníka, v Banskej Bystrici si zase zvyká na nové úlohy, pozíciu špílmachra. Pre 21-ročného senegalského futbalistu Mouhamadoua Seyeho je to však veľká škola.

Ako sám tvrdí, nevie hrať pod tlakom a na ihrisku potrebuje voľnosť. K úlohám pristupuje profesionálne, no v útoku mu to sedí najlepšie.

Aký post vám sedí na ihrisku najviac?

Keď ma tréner postaví v strede, hrám v strede. Keď ma dá na hrot, tak na hrote. Pokiaľ musím začať na lavičke náhradníkov, tak tam som a držím palce svojmu mužstvu.

S Petržalkou ste hrali na hrote a bolo to výborné...

Bol to môj najlepší zápas v tejto sezóne. Dokázal som sa strelecky presadiť, spoluhráčom som prihral na góly. Samozrejme, pomohlo mi aj to, že sa darilo všetkým a celý tím podal dobrý výkon.

Bolo to o tom, že ste hrali v útoku?

Vtedy nám to išlo skvele ako tímu. Zásluhu však na tom mali spoluhráči, ktorí ma vedeli na ihrisku nájsť. Nemal som problém už zužitkovať skvelé lopty.

V čom je to pre vás iné v stredovej formácii?

Musím si dávať pozor najmä na presné prihrávky. Pri otvorenej hre však môže byť z pokazenej prihrávky ihneď protiútok a následný gól. Preto je potrebné väčšie sústredenie. Útočník si môže dovoliť riskovať a loptu z času na čas stratiť. Istia ho stredopoliari aj obrancovia.

Je to veľká zmena oproti útoku?

Áno. Navyše, tu som obmedzený tým, že každú hernú situáciu musím riešiť na dva, maximálne tri dotyky. Je to ťažké, keďže si treba stále uvedomovať možnosť hroziaceho brejku.

Je spolupráca s útočníkmi iná, odkedy ste v stredovej formácii?

Rád dostávam lopty do behu. Preto vždy hovorím Mišovi Ďurišovi a Dušanovi Uškovičovi nech skúsia ísť do lopty a ja sa pokúsim ujsť. Takto som sa naučil hrať futbal ešte v Dubnici a celkom mi to vyhovuje. Viem si spraviť priestor, hrať jeden na jedného, uvoľniť sa.

Ste profesionál, hráte kde vás tréner postaví, aký post však máte najradšej?

Najviac ľúbim voľnosť. Nerád sa dostávam pod tlak, vtedy som na ihrisku značne limitovaný. Bolo to vidieť v niektorých zápasoch. Napríklad v Ružomberku alebo v Trnave som sa tomu nevyhol a hral som veľmi zle. Nemám problém si to priznať. Rád si robím na ihrisku, čo chcem. V útoku je to v tomto smere jednoduchšie, pretože je voľnosti viac. V strede ihriska je to zviazanejšie, musím brániť, hrať zodpovedne.

Je to pre vás veľká škola?

Samozrejme. Stále som len mladý hráč, aj keď tréner mi vždy pripomína, koľko som toho odohral a aké mám skúsenosti. Som rád, že sa môžem naučiť hrať aj na nových postoch. Chcem na sebe pracovať a verím, že sa to v budúcnosti ukáže.