Hrá futbal pre radosť a pomáha ľuďom s financiami

Autor: Vladimír Pančík, 2. ročník bc, 21. máj 2010

(rozhovor)
Člen klubu ligových kanonierov, bývalý reprezentant, súčasť kádra futbalového tímu 1. FC Košice v časoch účinkovania v skupinovej fáze Ligy majstrov.

V súčasnosti má síce už 37 rokov, futbalom sa neživí, no stále tento šport miluje a aj preto hrá III. ligu v Liptovskej Štiavnici. Taktiež vážne uvažuje o získaní trénerskej licencie. V minulosti sa snažil baviť ľudí svojím zakončením, dnes im pomáha s finančnými otázkami. Reč je o Róbertovi Semeníkovi.

Ako sa dostal jeden z najlepších strelcov histórie slovenského futbalu do Liptovskej Štiavnice?

Po angažmáne v FC Nitra som skončil profesionálnu kariéru a odišiel do nižšej súťaže v Rakúsku. Spolupráca nám však nevyšla, pretože mi zosobňovali všetky neúspechy. Chodil som si zahrať len v mestskej lige za Podlavice, kde sú starí páni. Myslel som si, že si už súťažne nekopnem. Prvý kontakt z Liptovskej Štiavnice však prišiel od môjho kolegu z podnikateľskej sféry a následne som sa stretol s trénerom a kamarátom v jednej osobe Františkom Mikulášom. Porozprával som sa aj s majiteľom. Vybavili sa všetky formality a napokon som nastúpil v stretnutí s Králikmi (3:2).

Vybojovali ste pokutový kop a v 88. a 89. min ste skórovali. Nohy teda asi stále poslúchajú...

To určite. Fyzicky samozrejme na tom nie som tak, ako predtým. S tréningami som to veľmi nepreháňal, venoval som sa práci. Maximálne som si zahral so starými pánmi a trochu indivudálne popracoval. Musím na sebe zamakať. Verím, že to bude lepšie, mužstvu pomôžem a Liptovskú Štiavnicu zachránime v štvrtej najvyššej súťaži.

Ako často teraz trénujete?

Chcel by som makať minimálne dvakrát do týždňa. Mám záujem stále hrať súťaž za starých pánov a minimálne raz za týždeň si ísť zabehať na 30 - 45 minút. Samozrejme, náročnosť treba zvyšovať postupne. Uvidíme, ako sa mi podarí naplniť si predsavzatia.

Aké to je pre vás hrať futbal v nižšej súťaži?

Určite to nie je o tom, čo kedysi. Futbal hrám pre radosť a najmä preto, že po ukončení profesionálnej kariéry mi veľmi chýba. To potvrdí každý, kto skončil. Aj preto som rád, že niekto o moje služby prejavil záujem. Ani si neviete predstaviť ako ma potešilo, keď som na ľuďoch videl, že som im urobil v poslednom zápase radosť. Mnohí z nich mi podávali ruky, boli nadšení z toho, že sme zvíťazili. Veľmi príjemný pocit... Rozumiem, že očakávania sú vysoké a chcem ich potvrdiť.

Je teraz náročné pre vás sledovať zápasy Corgoň ligy?

Takto neuvažujem. Nezanevrel som, veľmi držím palce Banskej Bystrici. Prežil som s týmto klubom veľa. Chlapcom sa v tejto sezóne darí a ja im veľmi prajem. Možno v budúcnosti budem corgoňligovému futbalu bližšie z inej pozície. Nezatváram dvere pred ničím.

Život ste venovali futbalu, nie je vám ľúto, že teraz sa ním neživíte?

Ťažko povedať. Od dorasteneckého veku som bol profesionálom. V časoch aktívnej kariéry som si myslel, že to bude vzťah na celý život. Chcem sa prihlásiť na štúdium trénerskej licencie EURO B, prípadne neskôr licencie EURO A. Uvidíme, čo prinesie život. Nechcem sa futbalu úplne vzdať, rád by som v ňom pokračoval ďalej.

Ako momentálne vyzerá vaša práca?

Podnikám vo financiách v jednej často reklamovanej spoločnosti, ktorá naberá na sile a čoskoro to bude určite veľmi známa a silná firma. Zaoberám sa finančným poradenstvom, pomáham ľuďom s investíciami a riešim ich peňažné otázky. Vidím v tom veľkú budúcnosť, a preto som sa na to dal.

Aj keď nejde o futbal, napĺňa vás to?

Áno.

Dajú sa niektoré z potrebných vlastností športovca ako cieľavedomosť či snaživosť aplikovať aj vo vašej súčasnej praxi?

Myslím si, že väčšina z nich. Aj v tomto biznise chcem dosiahnuť úspech, a preto musím preukázať mnohé z vlastností, ktoré potrebuje aj profesionálny športovec či už len cieľavedomosť, sebazaprenie, snaha a podobne.

Dosiahnu to Halenár či Kožuch?

V posledných sezónach sa do Klubu ligových kanonierov neprebojoval nikto. Blízko mal k tomu Marek Ujlaky, ktorý je však v súčasnosti už asistentom trénera trnavského Spartaku. Zapíše sa povedľa mien ako Jozef Adamec, Ladislav Pavlovič či Marián Masný v dohľadnej dobe ďalší hráč do kroniky slovenského futbalu zlatými písmenami? "Ďaleko od toho nie je Juraj Halenár či Vlado Kožuch. Bolo by pekné, keby aj niekto prekonal túto magickú hranicu. Škoda, že Ďuro teraz nehráva pre zranenie. Uvidíme, komu sa to podarí najbližšie," konštatoval rodák z Veľkého Krtíša Róbert Semeník.

Kto je to Róbert Semeník?

Najlepší strelec na Slovensku v ére samostatnosti. So 120 gólmi patrí do elitného Klubu ligových kanonierov. Nebyť častého nastupovania na stopérskom poste, mohlo byť presných zásahov ešte viac. Nastúpil aj v 8 reprezentačných zápasoch. Počas svojej kariéry si na Slovensku obliekal dresy tímov FK Dukla Banská Bystrica, 1. FC Košice a FC Nitra. V zahraničí nastupoval za české tímy FK Teplice, FK Drnovice, maďarský Győri ETO FC, rakúsky SV Karlstetten/Neidling a turecké mužstvo Genclerbirligi. Figuroval aj v kádri účastníka skupinovej fázy Ligy majstrov 1. FC Košice za čias éry podpory silného podnikateľa Alexandra Rezeša. Najlepším kanonierom Corgoň ligy sa stal v sezóne 1994/1995 v drese banskobystrickej Dukly, keď zaznamenal 18 presných zásahov. Prvenstvo zopakoval aj o rok už vo farbách košických tigrov, keď do čierneho trafil 29-krát, kedy nastrieľal najviac gólov za jednu sezónu od roku 1993.