Najmladšia masová vrahyňa dnes žije podľa pravidiel
Autor: Lenka Kleimanová, 1. ročník mgr, 3. jún 2010
Väčšina desaťročných detí sa zaujíma o hry, kamarátov, školu. No rovnako starú Angličanku Mary Bell fascinovala smrť. Preto si na dvoch chlapčekoch vyskúšala jej ničivú a definitívnu moc.
V roku 1968 došlo v anglickom meste Scotswood k úmrtiu štvorročného Martina Browna, polícia však po plytkom vyšetrovaní považovala jeho smrť za smutnú nešťastnú náhodu. No o dva mesiace neskôr našli trojročného Briana Howea mŕtveho tiež. V jeho prípade očividne nešlo o náhodu, ale o vraždu. V opustenej priemyselnej zóne mesta bol zahrabaný pod trávou medzi betónovými kvádrami, genitálie mal znetvorené a na brušku vyrezané písmeno "M". O pár metrov ďalej boli odhodené staré nožnice.
Ešte pred týmto hrozným nálezom hľadala bračeka Briana jeho staršia sestra Pat. "Hľadáš Briana?" spýtala sa desaťročná Mary Bell a jej priateľka, trinásťročná Norma. Pomohli jej hľadať, i keď už vedeli, kde sa mŕtvy Brian nachádza. Zaviedli ju do priemyselnej oblasti, no Pat sa chcela vrátiť, pretože mala strach. Veď len pred pár týždňami tu našli telo Martina Browna. Až počas vyšetrovania sa Mary priznala, že túžila vidieť šok na Patinej tvári, keď objaví telíčko mŕtveho brata. No šok zažili policajti, ktorý ho objavili v ten deň o jedenástej večer. Aj prípad Martina Browna začali od tohto momentu považovať za vraždu. Medzi podozrivými sa prekvapivo objavila aj samotná Mary Bell a jej kamarátka Norma.
Mary pôsobila podľa jedného z vyšetrovateľov zvláštne: "Stále sa usmievala, ako keby to bol len nejaký žart." Nakoniec sa aj sama prezradila, lebo neskôr prišla s tvrdením, že videla Briana hrať sa s osemročným chlapcom, ktorý chlapčeka bezdôvodne udrel. A vraj sa ten chlapec hral so zlomenými nožnicami - polícia však prítomnosť nožníc zámerne tajila... Keď obvinili Mary Bell, tá vinu zvaľovala na Normu. Norma vyšetrovateľom pravdivo vyrozprávala, ako jej Mary Bell opisovala jeho vraždu. Sadla si mu na hrudník a hrdúsila ho, až jej zbeleli hánky. Dokonca svojej kamarátke telo bezduchého Briana ukázala. Mal už fialové pery a Mary mu po nich prešla prstom. Tvrdila, že sa jej to páči. Dokonca svoje "dielo" dokončila mocenským prejavom - vyrezala mu iniciálu svojho mena na bruško. Prípad najmladšej masovej vrahyne bol pre všetkých šokujúci. Za dve vraždy ju odsúdili na doživotie.
Psychopatické dieťa Mary Bell nevyrastala v najšťastnejšom prostredí a všetky jej prejavy správania smerovali k podobnému koncu. Narodila sa šestnásťročnej slobodnej mamičke - prostitútke. Odmalička patrila k problémovým deťom. Ubližovala zvieratám aj spolužiakom, ktorí sa jej báli. Neraz kamarátkam zovrela hrdlo, dokým nezmodrali v tvári a so šialeným úsmevom sa pýtala: "Čo sa stane, keď niekoho zaškrtíš? Zomrie?" Po smrti prvej obete, Martina Howea, navštívila jeho matku a spýtala sa, či môže vidieť Martina. Tá jej s plačom povedala, že zomrel. Mary bez štipky súcitu odpovedala: "Viem, ale chcela by som ho vidieť v truhle." Aj po Brianovej smrti stála pred jeho domom a pozerala sa, ako vynášajú rakvu. Usmievala sa a mädlila si ruky.
Súdny psychiater sa o nej vyjadril: "Mary je agresívna, zlomyseľná, krutá, neschopná výčitiek svedomia, dominantná osobnosť s neobyčajnou inteligenciou a rafinovanosťou, ktorá naháňa strach." Podľa jeho slov sa vo svojej praxi stretol s množstvom psychopatických detí, no Mary je z nich jednoznačne najhoršia a najnebezpečnejšia.
Rozsudok - doživotie - sa zmenil na dvanásť rokov v reedukačnom ústave. Na slobodu odchádzala ako 23-ročná. So zmeneným menom začala nový život v anonymite. V roku 1984 sa jej narodila dcéra, ktorá do svojich štrnástich rokov nemala o matkinej minulosti ani potuchy. Vtedy ich totiž objavili novinári a bulvár vtedy chrlil správy na plné obrátky. Pred siedmimi rokmi však dnes už 52-ročná "Mary Bell" vyhrala súd, podľa ktorého musí byť jej anonymita zachovaná.
Zdroj fotografie: i.dailymail.co.uk
