Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Glosujeme

"Extra" služby Tesca Extra

Michaela Šutková 1. ročník bc, 20. máj 2010

"Zapojte sa do súťaže o auto alebo dovolenku pri mori. Stačí nakúpiť nad 20€ a zaslať esemeskou kód," opakovala som ako papagáj desať hodín pobehujúc po obchodnom dome. Spočiatku sa ľudia zvedavo pristavovali, so záujmom sa púšťali do rozhovoru. Mnohokrát to boli len starší páni, ktorí nešetrili lichôtkami a dvojzmyselnými narážkami, inokedy to boli takí, čo sa potrebovali podeliť o zážitky z návštevy Ruska a mauzólea súdruha Lenina. A keďže moja slabá pamäť na ľudské tváre mi vôbec nepomohla, ani nie po hodine som začala oslovovať tie isté osoby. Jedna pani prehrabávajúc sa v plnom nákupnom vozíku na mňa zvrieskla: "Dajte mi už konečne pokoj, vôbec nemám chuť nakupovať!" Potom som si povedala, že spravím ešte jeden okruh po obchode a oslovím ju opäť. Ale mať na svedomí jej nervové zrútenie som neriskovala.

 

A tak som si začala vyberať na pohľad sympatických ľudí. Jednu staršiu dámu viac ako súťaž zaujímalo techno ozývajúce sa z reprákov. Vlnila sa v rytme, v jednej ruke barla, druhá nad hlavou a len vykrikovala, aká je to dobrá muzika. Oslovila som i starého pána, ktorý mi povedal: "Ach, dušička moja, ale ja nemám "handy"." Zrazu sa pri mne zjavila babička a pýtala sa ma, kde máme Ramu. S mojím "orlím" zrakom som jej ukázala na chladiaci box, pri ktorom stála. Ja som zatiaľ využila šancu, povedať jej niečo o súťaži. Bola som už v polovici prejavu, na čo ma sklamane prerušila s Ramou v ruke: "A nemáte menšiu?" Tak som to vzdala a odišla. Zlatým klincom nepochybne bola mladá mamička s dcérou sediacou v nákupnom košíku. Sotva štvorročnému dievčatku som podala reklamný balón a jej matke som začala vysvetľovať, čo môžu vyhrať. Tá sa na mňa pohŕdavo pozrela so slovami: "Tomuto hovoríte auto?" Na čo rozmaznane odpovedala jej dcérka: "My máme Audinu!" Kam tento svet speje? Toľké snobstvo.

 

Ďalší deň sa moja pracovná pozícia zmenila. Ocitla som sa v cudzom spotenom reklamnom tričku a s veľkým žltým billboardom v ruke, na ktorom bol nápis "Potrebujete poradiť?" , hoci sama by som potrebovala pomôcť, keďže do supermarketov takmer nechodím. Zákazníci moje služby patrične využívali. Pýtali sa ma, kde nájdu propán butánové bomby a rôzne iné veci, o ktorých som ani nepočula. Iní chceli vedieť, či som náhodou nevidela ich dcéru, či neviem, ako vyhrať milión, dokonca sa ma pýtali na rady týkajúce sa chlapcov alebo na tipy, ako vymeniť manželku. Posielala som ich z jednej strany Tesca na druhú a v duchu som si sľubovala, že sa už nikdy na nič podobné nepodujmem.

 

Samoobslužné pokladne, chaoticky rozmiestnený tovar - rôzne druhy toaletného papiera na opačných stranách obchodu, osemdesiatročný deduško bozkávajúci mi ruku - tomu sa hovoria extra služby!

 

Zdroj obrázku: webnoviny.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: