Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Zaujímavosti

Fatamorgána alebo aké je skutočné Turecko...

Linda Ágoštonová, 1. ročník mgr, 16. máj 2010

V jedno poobedie som sledovala otca ako si vychutnáva popoludňajšiu siestu v neďalekom bare. Pohľad mi padol na čašníka, ktorý sa síce snažil pôsobiť "pracovne", ale bolo jasné, že práci dnes veľmi neublíži. Všimla som si, že ten čašník sa dal do reči s otcom, ale viac, keďže ma teplo uspalo, som si nestihla všimnúť.

 

Po večeri som sedela na pláži a zrazu sa vedľa mňa zjavil čašník a lámanou angličtinou mi začal niečo vysvetľovať. Jediné čo som z toho pochopila bolo slovo ťava a blondínka. Nechcela som to dávať do súvisu so sebou, ale nechápala som zmysel nášho výletu. Pochopil, že slovami to nepôjde, tak si zobral do rúk papier a ceruzku a začal kresliť.

 

Najskôr nakreslil niečo čo sa podobalo na kríženého koňa s ťavou a pripísal k tomu číslo dvesto. Pomaly mi začínalo dochádzať čo sa asi deje. Potom nakreslil postavu, ku ktorej napísal slovo otec a až vtedy som pochopila, že môj otec ma zrejme zo žartu prisľúbil tomuto nič netušiacemu Turkovi, ktorý si myslí, že tu ostanem do konca života.

 

Na humor môjho otca by sa to podobalo, ale mne naozaj nebolo do smiechu. Neznámy  však stále krútil hlavou a opakoval, že obchod je obchod a keď bude mať môj otec ťavy, už budem jeho. Jedinou záchranou z tejto situácie bolo nafilmovať poslednú rozlúčku s otcom. Turek  zrejme vytušil moje zajačie úmysly a dôsledne ma strážil ako oko v hlave. Nakoniec horko - ťažko súhlasil. Pri predstave ako tu navždy pečiem pri štyridsiatich stupňoch na chodníku placky, som celá zahalená a umieram smädom, mi bolo viac ako do plaču.

 

Samozrejme, otec ma medzitým začal zúfalo hľadať a keď sme sa konečne našli, v priebehu pár sekúnd som mu zreprodukovala, čo sa stalo. Začal sa strašne smiať a nechápal, ako si to mohol jeho turecký priateľ vysvetliť po svojom. Nuž, iná mentalita sa nezaprie. Otec sa snažil vysvetliť, že svoju jedinú dcéru naozaj nemá v úmysle vymeniť ani za tisíc tiav.

 

Príbeh sa skončil pri pive a vzájomnom ťažko pochopiteľnom vysvetľovaní, že v Európe je obchod s bielym mäsom zakázaný, a dokonca trestný. Sklamaní Turci odišli a ja som si pomyslela, že už nikdy nechcem byť súčasťou tureckého sna o slovenských blondínkach.

 

 

Zdroj obrázku: www.mymarmaris.com/ sightseeing/icmeler.phtml

 

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: