Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Politika

Zachránia Slováci Grécko?

Radka Minarechová, 1. ročník Mgr, 10. máj 2010

Sobota, 8. mája. Okrem celoeurópskych osláv konca 2. svetovej vojny sa na pôde starého kontinentu pripravuje ďalšia zmena, ktorá je sprevádzaná protestmi, nesúhlasom a odmietaním. Slovenský minister financií Ján Počiatek podpísal rámcovú zmluvu, ktorá umožňuje hromadné požičiavanie bankrotujúcemu Grécku. Až dovtedy sme totiž boli jedinou zo 16 krajín, ktorá finančnú "záchranu" odmietala schváliť, čím sme blokovali financovanie ostatnými krajinami.

 

Od trojročnej pomoci vo forme úverov sa očakáva, že pomôže udržať stabilitu eura, a tým aj celej eurozóny. Aspoň to je argument európskych politikov. Táto iniciatíva však nemá veľa priaznivcov, o čom svedčí mnoho diskusných skupín na sociálnych sieťach, komentárov pod článkami alebo rozhovorov na uliciach. Keby to bolo na "obyčajných" ľuďoch, peniaze by krajine určite nedali. Najmä kvôli tomu, že Slovensko si ich bude musieť požičať, čím sa ešte viac zadlží.

 

Za rozhodné "nie" je aj väčšina politikov. Okrem KDH. Tí tvrdia, že finančná pomoc znamená menšie zlo pre krajinu a pomôže ako-tak stabilizovať euro a predísť tak jeho krachu na medzinárodných trhoch. Čiastočne ich v tomto názore podporila aj vláda, ktorá sa na mimoriadnom rokovaní zhodla, že odblokuje poskytnutie pomoci inými štátmi. Jej jedinou podmienkou však je, že Grécko najprv musí dokázať, že úsporné opatrenia sú úspešné a dokážu ich v protestmi zmietanej krajine presadiť.

 

Okrem týchto dvoch odvážlivcov sa však na politickej strane nájde podpora pre záchranný finančný plán iba ťažko. Zvyšok koaličných, ako aj opozičných strán iniciatívu kritizuje a odhovára vládu od tohto rozhodnutia. Nechcú prispievať tým, ktorí si žili bohémsky a ktorým prasknutá bublina ich bezstarostný život odviala poriadne ďaleko. A to, že ich vláda a jej rozhodnutie neumlčí, sú odhodlaní dokázať na budúcotýždňovej mimoriadnej schôdzi parlamentu.

 

Málokto si však uvedomuje dôsledky, ktoré by malo neprijatie tohto politického rozhodnutia. Slovenská republika je už od roku 2004 členom Európskej únie, z čoho jej vyplýva viacero, aj keď nie veľmi populárnych záväzkov. Preto tu nastáva jedna otázka - ako by asi na mieste Roberta Fica zareagoval Mikuláš Dzurinda, ktorý sa počas oboch svojich funkčných období zasadzoval za prijatie našej krajiny do Európskej únie? Zmenila by jeho strana svoje odmietanie, keďže sa sama zasadzovala za vstup do eurozóny a od zavedenia eura v roku 2009 svoju zásluhu neustále zdôrazňuje? A čo ostatné strany? Riskovali by izoláciu za cenu menšieho zadlženia?

 

Konečné rozhodnutie pomôcť Grécku padne až na prvej schôdzi nového parlamentu. Dovtedy aspoň politici budú mať čas zhodnotiť, či sa mu darí presadzovať úsporné opatrenia, alebo situáciu nezvláda. Súčasná vláda si týmto kompromisom umyla ruky. Je na tých, ktorí budú zvolení v júni, či sa rozhodnú riskovať prípadnú izoláciu Slovenska, alebo sa zadlžia a európski politickí partneri im zostanú.    


Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: