Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Spoločnosť

Radšej umelá žena ako prirodzený chlap

Paulína Kotláriková, 2. ročník bc, 4. máj 2010

Určite máte milión takýchto známych. Poznáte sa od nepamäti a ani neviete odkiaľ. Keď sa stretnete, pozdravíte sa a možno opýtate, ako sa darí. Rozhodne im však nevešiate na nos, že ste  vyleteli zo skúšky, frajer vás nechal pre inú a nemáte z čoho zaplatiť nájom. Na otázku: "Ako sa máš?", odpoviete: "Dobre, ty čo máš nové?", zvyknete odvrknúť: "Ani nič, všetko po starom." Kristína - moja známa, ktorú poznám od nepamäti a ani neviem odkiaľ - však toto povedať nemohla, má predsa nové prsia! A ja som zisťovala, ako sa žije so silikónmi.

 

V televízií a časopisoch sú umelé prsia úplne bežné. Ja som ich nikdy nevidela naživo, teda možno videla, ale nevedela som, že nie sú prirodzené. Ako sa s tým žije?

 

Ako s tetovaním, keď si dáš niečo nakresliť na kožu, stále to obzeráš a musíš sa naučiť s tým žiť, začať to brať ako súčasť svojej osobnosti. Presne tak isto to funguje aj s umelými prsiami.

 

To znie celkom jednoducho.

 

Veď to je jednoduché, žiadna veda. Ako si povedala, v médiách sú silikóny vec, nad ktorou sa už takmer nikto nepozastavuje, je to téma, ktorá už nie je tabuizovaná a otvorene sa o nej hovorí. Ja som sa prsiami podobala skôr na ocka ako na maminu, tak sme s pánom chirurgom museli dokončiť, čo príroda nezvládla.

 

Čo bol hlavný dôvod tvojej operácie?

 

Komplexy, ktorými som trpela. Ticho som závidela všetkým spolužiačkam, ktoré sa menili na ženy a ja stále nič. Čakala som a čakala a nič. Dnešná doba, podľa mňa, kladie príliš veľký dôraz na výzor a imidž človeka. K životopisu musíš automaticky priložiť aj fotografiu, ako keby skôr záležalo na nej samotnej, než na vzdelaní a skúsenostiach. Muži sa skôr otočia sa peknou a "ľavou" ženou, ako za takou, čo má v malíčku všetky recepty, no nestará sa o seba.

 

Zväčšenie mi pomohlo adaptovať sa do dnešného sveta. Cením si viac samú seba a prechovávam k sebe väčšiu úctu a rešpekt. Až po operácií som pochopila, že nemôžem chcieť od niekoho, aby ma mal rád, keď ja nemám rada samú seba. Na jednej strane je smutné, že som si musela dať spraviť prsia, aby som to pochopila, na strane druhej viem, že bez toho by to, bohužiaľ, nešlo.

 

Nemala si pred operáciou pochybnosti?

 

Určite mala, veď to rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň. Zvážila som si všetky pozitíva aj negatíva. Radila som s plastickým chirurgom a navštívila aj psychológa. Vedela som, do čoho idem.

 

Čo na to tvoji rodičia?

 

Keď som to doma spomenula, ocino mi hneď povedal, že ma vydedí, ak si ich dám zväčšiť. (smiech) Najprv bol nahnevaný, ale už je v pohode. Myslím, že ho skôr štvalo, že som si spravila niečo po svojom a neposlúchla ho, ako samotný zákrok. Ale koniec koncov nemám už pätnásť, mám vlastnú hlavu. Mamina nápadom takisto nebola príliš nadšená. Vravela mi, aby som počkala, že možno po pôrode, keď budem kojiť, sa mi prsia zväčšia. No tým ma v operácií iba viac utvrdila, keď som si predstavila, že by som mala čakať na materstvo a potom ma napadlo, čo ak nebudem mať deti? Mamina však vedela, čo prežívam, ako som sa trápila kvôli tomu, že som mala prsia ako lentilky pod kobercom, ako zvyknú muži hovoriť. (smiech)

 

Vidím, že si zo svojho predchádzajúceho výzoru celkom uťahuješ.

 

Ale nie, rozhodne nie! Nemalo to tak vyznieť. Teraz som síce v pohode a som spokojná, ale prešla som si peklom. Nikdy som si nepripadala ako stopercentná žena, pretože mi jednoducho chýbal symbol ženskosti. Teraz si užívam pohľady a komplimenty mužov a niekedy aj žien. Veď aj ty si mi, keď sme sa stretli, povedala, že dobre vyzerám. Trochu ma mrzí, že to, čo má niekto prirodzené, som si ja musela dať do seba vložiť, ale nič na svete nie je spravodlivé. Ani veľkosť poprsia.

 

Aký je názor tvojho priateľa?

 

S ním to bolo ťažšie ako s rodičmi. Bol strašne proti, nechcel o operácií ani počuť, veľmi sme sa kvôli nej hádali. Myslel si, že to robím pre neho a stále dookola mi vysvetľoval, že jemu sa páčim taká, aká som. Až potom pochopil, že som zväčšenie potrebovala spraviť kvôli sebe.

 

Ale nesťažoval sa po operácií?

 

Jasné, že nie! S výsledkom sme obaja spokojní. Moja súčasná veľkosť je navyše úplne priemerná. Nemám žiadne extrémne veľké prsia. Človek, ktorý ma nepoznal pred operáciou, by ani nepovedal, že je to práca plastického chirurga. Nechcela som žiadne extrémy ala Pamela, chcela som proste iba prsia!

 

Necítiš sa umelo?

 

Nepovedala by som, že umelo, ale zase ani prirodzene, niečo medzitým. Jednoducho viem, že je vo mne niečo, čo mám od plastika a nie od prírody,  ale radšej budem umelá žena ako prirodzený chlap, teda čo sa veľkosti hrudníka týka.

 

Zdroj foto: www.cas.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: