Zadĺžené Grécko žiada pôžičku 45 miliárd eur
Autor: Erik Mihalko, 1. ročník mgr, 25. apríl 2010
Obľúbená turistická destinácia je na kolenách. Súčasná vláda na čele s gréckym premiérom Jorgosom Papandreuom požiadala Európsku komisiu, Medzinárodný menový fond a Centrálnu banku o pomoc. Hospodárstvo v krajine by mal naštartovať záchranný balíček v hodnote 45 miliárd eur.
O štedrú pôžičku, ktorá by grécku ekonomiku zachránila pred totálnym kolapsom požiadal listom sám premiér Jorgos Papandreu. Pretože minuloročný deficit prímorskej destinácie stúpol takmer na 14 percent. Do Atén už dorazili zástupcovia Menového fondu a vyslaný experti Európskej únie. Ich úlohou je doladiť detaily čerpania finančnej pomoci.
Zástupcovia krajiny napriek neľahkej situácii vyzvali na urýchlenie rokovaní. Chcú, aby bola dohoda zrealizovaná najneskôr do 19 mája tohto roku. Grécka kríza neotriasa len materskou krajinou, ale dotkne sa všetkých štátov eurozóny.
Slovenská republika bude musieť pre Grékov z rozpočtu vyčleniť až 306 miliónov eur! Z toho vyplýva, že každý Slovák požičia v priemere približne 60 eur. Kvôli kríze bleskovým tempom padli aj dlhopisy, s ktorými sa obchoduje na svetových burzách. To bol hlavný dôvod prečo sa európska mena oslabila o tri desatiny na súčasných 1,34 eura za americký dolár.
Niektoré krajiny sa však proti záchrannej akcii rázne ohradili. Nemecko na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou Grécko verejne vyzvalo, aby začalo uvažovať o odchode z eurozóny. Aténska vláda sa zaviazala, že keď jej štáty poskytnú pomoc, budúci rok zrazí verejný dlh o štyri percentá.
Či záchranný balíček Grécku pomôže, alebo je predzvesťou kolapsu celej Európskej únie, si nateraz nikto netrúfne odhadnúť. Keď sa však v podobných ťažkostiach ocitnú aj ostatné krajiny, stane sa táto situácia čoraz reálnejšia.
foto: http://static.etrend.sk/uploads/tx_media/2009/12/etrend_main/grecko_big_01.jpg
Nuž, myslel som, že po perexe, v ktorom som sa dozvedel, že Papandreu je vraj nejaký minister, to prestanem čítat. V ďalšej vete to našťastie autor dokazal zvratit a povedať, že v skutočnosti ide o premiéra.
Inak je članok veľmi povrchy, absolutne neodborny. Btw, kolaps Európskej únie a eurozóny sú dve diametrálne odlišné veci.
Na prvaka magistra dost blbe…
Ale inak nic v zlom. Len je potrebne sa teme venovat a sa v nej vyznat asi trosku viac, aby ten clanok citatelovi dal vobec nieco nove.
— slovan · 25. apríl 2010 · #
opravene :)
— lucka · 26. apríl 2010 · #
Btw, kolaps Europskej unie by bol po kolapse spolocnej meny nevyhnutny.
— peter · 26. apríl 2010 · #
Ak jedna krajina opusti eurozonu, budu ju nasledovat dalsie ako Portugalsko a Taliansko. Potom pri sebemensich problemoch budu dalsie krajiny vystupovať z eurozony a ked nas uz nebude spajat spolocna mena tak uz nic a rozpad samotnej unie bude nasledovat par rokov po rozpade eurozony.
— Henry · 27. apríl 2010 · #
A co asi tak drzalo Uniu pokope tych 50 rokov, kym neexistovala menova unia?
— slovan · 27. apríl 2010 · #