Aj pád na koľajnice je krok vpred?
Autor: Veronika Rosputinská, 1. ročník bc, 1. máj 2010
Ešte stále mierne otrasená, snažím sa naštartovať notebook a hodiť zážitok na papier, kým sú pocity čerstvé. A rany neošetrené...
Konečne sedím. S takmer zlomenou pravou rukou, vykĺbeným členkom a tržnou ranou na nose. Ani neviem, ako sa mi v tomto stave podarilo úspešne nalodiť do "ICtanicu". Navyše, s asi stokilovým kufrom a dvoma príručnými taškami. Bohužiaľ, nie je to zlý sen, ale jedna z mojich bežných ciest vlakom do Bratislavy.
Tentoraz nešlo o údajný teroristický útok na stanici v Košiciach ani o mladých výtržníkov vracajúcich sa z vinobrania v Modre. Klasická nedeľa, deň, kedy mi končia prázdniny a z ďalekého východu sa vydávam na divoký západ. Možno o čosi daždivejšia. To bude tým zákonom schválnosti, o ktorom nás na fyzike nikdy neučili. Zrejme ho neobjavil Newton ani Archimedes.
Stále prší a počasie čoraz viac pripomína moju náladu. Čakám na "osobák" do Kysaku a užívam si posledné chvíľky s kamarátmi, ktorých uvidím zase tak o mesiac. Samozrejme, ak najbližšiu cestu vlakom prežijem.
Vlak prichádza, ja nastupujem. Premočená až na kosť si sadnem a mávajúc premýšľam, ako sa s tou batožinou vylodím a opäť nalodím bez niečej pomoci. Hlavu maj hore, ozýva sa Gladiátor v mojom MP3 prehrávači, tak si hovorím, že to predsa len zvládnem aj sama. Prebúdzam sa už v Kysaku, vlak je poloprázdny, a tak sa snažím čo najrýchlejšie dostať k dverám. Netuším však, že moje vystupovanie bude také rýchle. A najmä tvrdé.
Z ničoho nič sa rozleteli dvere na "toaletách" a mierne spoločensky unavený inteligent si povedal, že najlepšie, čo môže v danej chvíli urobiť, je pomôcť pri vystupovaní. Vrazil do mňa a ani neviem ako, už ležím na svojom kufri vedľa koľajníc. Z posledných síl mu poviem pár teplých slov na rozlúčku a krívajúc odchádzam.
A tak tu teraz sedím s takmer zlomenou pravou rukou, vykĺbeným členkom a tržnou ranou na nose a dúfam, že v Bratislave nebude pršať...
Fotografia: www.zelpage.cz
Vitajte v realite, priatelia:)) Ako sa hovori, nie kazdy dobry skutok je dobry… Fajn postreh.
— eviak · 2. máj 2010 · #
zaujimave svieze
— tino · 3. máj 2010 · #