Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Glosujeme

Je potopa zažehnaná

Eva Blažeková, 3. ročník bc, 20. apríl 2010

Minulý týždeň  pripomínal pohľad z okna biblickú potopu. Angličan by povedal, že pršali psy a mačky, ako ohodnotil počasie nejeden Slovák, to sa publikovať nedá. Intenzívny dážď ovplyvnil život najviac na východe.

 

Nepršalo síce štryridsať dní, no aj desaťkrát kratší "nácvik" stačil na to, aby na uliciach, v pivniciach, v záhradách aj v domoch stála voda. Ľudia na niekoľko dní mohli zabudnúť na zabehnutú rutinu a komfort, a niektorí aj natrvalo na svoje parkety, koberec, hriadku a záhon. Potopa je našťastie už zažehnaná.

 

Symbolické potopy sa však nevzdávajú tak ľahko ako vrtošivé oblaky. K potope, ktorá zostane po nás, statočne prispievajú developeri ničiaci životné prostredie. Prírodný ekosystém sa buduje stovky a tisíce rokov - no jeden zrealizovaný podnikateľský zámer ho zlikviduje za sezónu. Bez náhrady. Časť občanov za to developerom dokonca tlieska, napríklad na vydarenej športovej akcii na zamrznutej hladine tatranského plesa. No a čo. Veď keď sa dôsledky množstva takýchto podnikateľských zámerov podčiarknu, sčítajú a príroda nám vystaví účet, my tu snáď už nebudeme.

 

Táto potopa (ktorá nemusí mať akurát podobu vody) zažehnaná nie je. Ani v našich činoch, ani v hlavách - v spoločenskom povedomí. Inak by nemohli byť vysielacie časy našich televízií beztrestne prešpikované reklamou, ktorá sa vyhráža Tatrám érou nových zjazdoviek a prvotriednych hotelov. Podľa svojho umiestnenia na škále pesimizmu a optimizmu si sami odpovedzme, či sa oplatí dúfať, že ju Rada pre reklamu aspoň symbolicky odsúdi ako neetickú.

 

Pri sledovaní triumfálne znejúcej výhražnej správy pre zhumpľované  zbytky najstaršieho slovenského národného parku je mi ťažko ako asi každému, kto sleduje spoločensky odobrený zločin. Zonácia Tatranského národného parku, vyrobená akoby (Naozaj len akoby?) na objednávku developerov, a skupovanie mienkotvorných médií (Aby nemal kto kritizovať?) sú súčasťou tohto procesu.

 

Čo nám vlastne zostáva okrem spoločensky odsúdeného ekoterorizmu? Podpísať petíciu - dve, ísť protestne stanovať na Námestie SNP... a čakať na potopu. Či už príde s vodou alebo bez vody. S tou vodou by to bolo  viac fér voči aktuálne zasa vytopeným východniarom, ktorí na ňu vďaka kombinácii odlesnených svahov a neregulovaných tokov nacvičujú každý rok.

 

foto: www.flickr.com  

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: