Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Spoločnosť

Keď je pervitín prvou hodnotou

Kristína Jurčišinová, 2. ročník bc, 25. apríl 2010

Ako si spomínaš na obdobie, kedy si si začal odvykať?

Mojich "odvykacích" období bolo niekoľko. Mama ma na prvé liečenie poslala už v pätnástich, keď si všimla, že sa so mnou niečo deje. Najprv som šiel ku psychológovi, ktorý sa so mnou už na druhom sedení "sfajčil". No pred psychiatriou a liečením ma to aj tak nezachránilo. Hneď ako som odtiaľ prišiel, začal som fetovať.

 

Na druhé liečenie som tiež nešiel dobrovoľne, ale zostal som dlhšie, ako som plánoval. Tam som sa po prvýkrát rozhodol niečo so sebou urobiť. Dokonca som dobrovoľne šiel aj do resocializačného zariadenia. Ale dlho som nevydržal. Ľudia, čo sa tam snažili začať znova žiť, boli pre pracovníkov iba nuly. Deptalo ma to, tak som zostal iba štyri mesiace.

 

Na posledné liečenie som šiel lebo som mal veľmi veľa dlhov. Chcel som sa niekam vypariť, aby sa to všetko trochu utriaslo. Po týždni som sa však so všetkými pohádal a odišiel.

 

Prečo si teda prestal fetovať?

Keď som odišiel z posledného liečenia, šiel som si rovno "zriešiť". Dohodol som sa s dílerom na stretnutí, lenže som stretol v "buse" známeho. S ním som sa tak "zakecal", že som zabudol vystúpiť na zastávke, kde ma "típek" čakal.

 

Šiel som teda domov, ale mama ma nechcela pustiť dovnútra, lebo vedela, že mám byť na liečení. Porozprávali sme sa, dohodli na pravidlách. Pochopil som, že je to moja posledná šanca, že teraz to už nemôžem pokašľať. Tak som prestal.

 

Bol to osud?

Áno. Teraz to tak beriem.

 

Spomínaš si na moment, keď sa to dozvedela tvoja rodina?

Jasné, že si spomínam. Bolo to hrozné. Mama nevedela, čo sa deje. Chodila so mnou po vyšetreniach a testoch. Nedokázal som jej pozrieť do očí a povedať jej, že fetujem. Nahováral som si, že ja som iný, že mne sa nemôže stať to, čo ostaným. Zapieral som do poslednej chvíle.

 

Aký si mal pocit po požití pervitínu?

Cítil som sa výborne. Nemohol som spať. Bol som vystrelený. Keď som bol pod vplyvom, bol som najlepší synáčik. Na husliach som cvičil aj desať hodín denne. Všetci ma chválili a naši si to vôbec nevšimli. Mysleli si, že som z toho vonku. Ale keď som vytriezvel, všetko ma bolelo a na husliach som hral úplne strašne. Raz som za týždeň schudol desať kíl. Profesori si ma brali na bok a pýtali sa ma, či fetujem. Znova som klamal...

 

Ako si bral život vtedy?

Nemal som žiadne starosti. Mojou prvou hodnotou bola droga, nič iné som nevnímal. Po pervitíne som vyskúšal už všetko okrem heroínu.

 

Myslíš na to, že by si s tým znova začal?

Nie, vôbec. Je to za mnou. Ale občas, keď chytím nervy a pohádam sa s mamou, nakričím na ňu a vyhrážam sa jej, že s tým znova začnem. Vtedy si však na všetko spomeniem a poviem si: "Nikdy viac."

 

Ľutuješ niečo?

Mrzí ma, že som klamal, okrádal svoju rodinu, ale aj iných ľudí. Ale najviac ma mrzí to, že som ubližoval tým, ktorí za mnou najviac stáli a aj stoja. Hlavne moja mama. Keby som nemal takú mamu, akú mám, už by som tu dávno nebol.

 

Zdroj foto: spravy.pravda.sk

.

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: