- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Stop diskriminácii
- Študentský život
- Videá
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Drogy [ 5. február 2012, 14:32]
- Ste OK. alebo K.O? [ 3. február 2012, 09:20]
- Goooooo Gle [ 2. február 2012, 19:54]
- Aj pri káve sa cení krajina pôvodu [ 2. február 2012, 19:43]
- Chráň si hlavu! Budeš ju potrebovať [ 2. február 2012, 00:17]
- Karel Hvížďala: První zprava [31. január 2012, 10:21]
- Banánový protest [30. január 2012, 10:05]
- Müller bude opäť Potichu [29. január 2012, 11:06]

Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie

Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku
Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová
Večerný program Dies Academicus
Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok
Predčasne dospelí
Filip Drábek, 2. ročník bc, 26. apríl 2010
Nahrávka nazvaná výstižne Whatever People Say I Am, That´s What I´m Not prekvapila sviežimi melódiami, ironickými a vždy trefnými textmi a svojou hravosťou sa zaradila k takým zásadným indie prvotinám, ako je debut The Stone Roses, prípadne Definitely Maybe od Oasis. O rok neskôr prišiel už menej svieži, miestami dosť potemnelý, ale najmä o veľa dospelejší album Favourite Worst Nightmare a keď sa frontman Opíc Alex Turner rozhodol vydať svoju bokovku The Last Shadow Puppets, znamenalo to jeho definitívny odklon od priamočiarych gitár. Humbug, platňa s číslom tri, pokračuje v tomto trende, zároveň však trocha iným spôsobom.
To, že Humbug posúva Arctic Monkeys úplne inam, je na jednej strane skvelé, keď si vezmeme, že najväčšie hviezdy britskej gitarovej scény dokázali s tretím albumom tretí raz zmeniť svoj zvuk, no na tej druhej je to všetko na úkor straty spomínanej sviežosti a hravosti. Celý album je popretkávaný síce kompaktným zvukom, no najmä nevýraznými melódiami, ktoré dostávajú jasnejšie kontúry až s ďalšími posluchmi. Vokálne aj gitarové linky sú ťažko zapamätateľné, všetko sa zlieva do akejsi surovej gitarovej masy a hoci počúvanie albumu nenudí, zo stoličiek výrazne nezdvíha. Žiadny jasný hit, iba jasné stopy produkcie Josha Homma z Queens of the Stone Age a jasná dospelosť dvadsaťtriročných lapajov.
Arctic Monkeys tak dospeli možno až príliš predčasne, alebo sa tým jednoducho snažia zakryť absenciu chytľavých nápadov. Pri skvelom druhom albume to ešte neprekážalo, teraz je to však evidentné. Z mimoriadnej kapely sa tak stala len veľmi dobrá, čo sa vo svete stagnujúcej indie scény ešte stále dosť cenní. Trojkou však nespôsobili žiaden humbug, a tak uvidíme, kam budú stopy arktických opíc smerovať ďalej.
Zdroj fotografie: mojamuzika.sk
Pošli do vybrali.sme.sk
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok:
