Kapela, ktorej sa nedá ublížiť

Filip Drábek, 2. ročník bc, 23. apríl 2010

S každou pribúdajúcou sekundou v človeku akoby rástol pocit, že tým dvom pánom s megainfantilnými hudobnými prejavmi a ušušlanou angličtinou s francúzskym prízvukom nemôže ublížiť. A s každou pribúdajúcou sekundou je ich novinka lepšia a lepšia.

Love 2 znie ako akákoľvek iná platňa Air. Dokonca hádam každá skladba vzbudzuje dojem, že už bola niekde predtým počutá, pravdepodobne na niektorom z predchádzajúcich albumov projektu. Niet sa čomu diviť, aj na Love 2 sú v prevahe analógové klávesy, vokodéry, výrazné basové linky ako vytrhnuté z francúzskych filmov šesťdesiatych rokov a iné klasické známky skladieb Air. Novinkou je prevaha inštrumentálnych trackov a okrem vtipnej Sing Sang Sung asi aj úplna absencia hitov. Vata? Možno. Vyzretosť? Skôr nie. Absencia nápadov? Do istej miery áno, primárne však jednoduché a hravé nápady. A tie spôsobujú, že na Air je ešte aj viac ako desať rokov po prelomovom albume Moon Safari schopný šteknúť pes.

Je to teda príjemné, rozvláčne počúvanie, miestami "dream-", inokedy bez anglického prívlastku len "pop", nájdeme tu málo experimentov, ešte menej elektroniky a francúzsku vlajku v každej z dvanástich skladieb. Ak by niekto týmto albumom Air objavil, čo nie je práve najreálnejšia možnosť, možno by bol aj nadšený, ich charakteristický zvuk je totiž ešte stále dosť typický na to, aby niekomu mohol otvoriť bránu ku krajším včerajškom. Ostatným zostáva len mávnuť rukou a nechať si pánov Godina a Dunckela robiť to svoje aj v budúcnosti. Aj keby už rovno neprišli na trh s niečim výnimočným, stále sa k nim dá pristupovať s vedomím, že nevydajú ani úplnú hlúposť. Aj keby sa to na prvé počutie tak mohlo zdať.

Zdroj fotografie: woxy.com

Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

Ďalšie články z rubriky Kultúra

Hodnotenie príspevku

Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:

Meno:
E-mail:
Komentár: