"Kde sa končí sloboda tlače, tam sa končí sloboda človeka"

Autor: Bohumil Petrík, 2. ročník bc , 15. apríl 2010

Michaela Farkašová pôsobila ako novinárka v regionálnych periodikách Naše Novosti v Nových Zámkoch a v Nitrianskom Echu, predtým podnikala a tiež pôsobila v charitatívnej oblasti. O svojich skúsenostiach, postrehoch i o tom, že ju chceli upáliť, nám porozprávala v rozhovore.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali novinárkou? Kto najviac prispel k tomu, že ňou ste?

Vždy som chcela byť novinárkou. Už na základnej škole som robila školský časopis, tak isto na strednej. Keď som sa nedostala na vysokú školu, robila som niečo iné, ale vždy som aspoň prispievala článkami do novín. Potom som musela uživiť syna, lebo sme ostali sami. A jedného dňa som si povedala, že je čas robiť to, čo som chcela. Asi najviac ma ovplyvnila učiteľka slovenčiny zo základnej školy v Marcelovej, kam som chodila, Božena Gažová.

V čom je práca lokálneho/regionálneho novinára odlišná či zaujímavejšia od toho celoštátneho?

Regióny sú viac o ľuďoch. O konkrétnych ľuďoch. Mňa regióny bavia. Mám rada takú regionálnu mentalitu. Ľudí viac zaujíma to, čo sa ich priamo dotýka. Či zaplatia za teplo viac, ako pôjdu do práce, keď zrušia spoje. To, čo sa robí vo veľkej politike, to je vzdialené. Primátorov a starostov poznajú osobne, sú to ľudia z ich blízkosti. Preto mám rada regióny. Sú ľudskejšie.

Máte nejakú negatívnu skúsenosť v súvislosti s novinárskym povolaním?

Samozrejme, každý, kto to robí, má aj negatívne skúsenosti. Už ma chceli aj upáliť, keď sa im nepáčilo, čo som napísala. A aj psov na mňa posielali.

Myslíte si, že súčasná kvalita mediálnych produktov je dostatočná a uspokojivá? Prečo?

Je taká, aký je dopyt. Keby nebolo dopytu, nebolo by ponuky. Je to jednoduchá matematika. Darmo by sme chceli viac intelektuálnych médií, keď ich nebude mať kto čítať. Ľudia žijú rýchlo, preto chcú aj rýchle a jednoduché informácie.

Ako vnímate dnešný etický stav médií?

Nevnímam, že je nejaký zlý alebo horší, ako bol inokedy. Myslím si, že ľudia si veľakrát mýlia novinára s nejakou necitlivou a amorálnou osobou. Ale všetci chceme informácie a treba ich nejako získať. Robilo sa to vždy, len možností sú iné. Ale podstata ostáva. Na druhej strane, ak si nejakí politici alebo zamestnanci štátnej či verejnej správy myslia, že budú platení z našich daní a nikto im nemá právo nazerať cez plecia, tak sa mýlia. Novinári sú strážni psi demokracie, na to netreba zabúdať. Kde sa končí sloboda tlače, tam sa končí sloboda človeka.

Aké vlastnosti by mal novinár mať a vyznávať a aké nie?

Toto si netrúfam povedať a myslím, že ani nikto z mojich kolegov. Súdiť a posudzovať druhých je veľmi ľahké. Ťažšie je niečo urobiť.

Aký je váš názor na bulvár a jeho dominantné postavenie na Slovensku?

Bulvár je presne o tom dopyte, o ktorom som hovorila. A nie je to len na Slovensku. Je to všade. Jednoducho ľudia žijú rýchly život a chcú rýchle a jednoducho spracovateľné informácie. A vždy sa jednoduchšie pozerá na problémy niekoho známeho, ako na svoje vlastné. Je to pre ľudí taký únik z reality.

Myslíte si, že s rozmachom internetu postupne zaniknú printové médiá?

Úprimne, neviem. Som zástancom tlačených médií, pre mňa je síce internet nevyhnutnosťou a veľkým objavom, ale mať ráno pri káve tlačené noviny je predsa o niečom inom. Je to ako s knihou. Musíte ju cítiť aj v ruke, držať, voňať. Preto dúfam, že tlačené média ostanú.