Kultúra

O čase a Amélii


Bohumil Petrík, 2. ročník bc, 23. apríl 2010


Príbeh tohto románu sa začína cestou hlavného hrdinu do mesta. Na tom by nebolo nič zvláštne, avšak hrdina nevie, prečo tam ide, prečo je na bicykli a ako sa v takom stave ocitol. Jednoducho si na nič nepamätá. Keď dorazí do Besanconu, mesta s gravitačnou anomáliou, ubytuje sa v hoteli a vôbec mu nepríde čudné, že recepčný si od neho nepýta peniaze.

 

Nasledujúce dni sa len tak potuluje, rozpráva sa s obyvateľmi a turistami a netuší, že sa schyľuje k tragédii. Mesto Besancon totiž čoskoro zažije vojnovový stav. A hoci to všetci okrem hrdinu vedia, nikto si z toho nič nerobí. Všetci len čakajú, zatiaľ čo on spoznáva svoju minulosť i budúcnosť. Jeho rola bude v nadchádzajúcom strieľaní, vraždení, úteku a návrate bezvýchodisková, no kľúčová. 

 

Čas a Amélia od samého začiatku buduje atmosféru nevedomosti. Čitateľ ani hrdina spočiatku nevie nič o minulosti a dej sa uberá dopredu, k nepredvídateľnému koncu. Žiaľ, na mnohých stranách sa nič významné nedeje, jedna vedľajšia postava strieda druhú bez súvislostí alebo zmyslu.

 

Obrat smerom k zvýšenej pozornosti nastane až vtedy, keď sa čitateľ i hrdina dozvie o neuveriteľnej úlohe televízie v každodennom živote mesta i obyvateľov. Odtiaľ už kniha prestáva byť skúpa na slovo, rozhovorí sa a má čo povedať, keďže nepriamo upozorňuje na manipuláciu a veľký vplyv médií na človeka a jeho vnímanie sveta a reality. Je však otázne, či sa tam čitateľ dostane a neodíde od príbehu skôr, ako autor začne hovoriť vážne. To by však bola chyba.

 

A paralela so spomínanými filmami? Ako už niektorí ich fanúšikovia tušia, tá príde až na úplný záver. 

 

Zdroj fotografie: epilog.de




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.