Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Spoločnosť

Slnko svieti, veda láka - našťastie aj mladých ľudí

Margita Kissová, 1. ročník mgr, 13. apríl 2010

V auguste nás na svetovom kongrese Medzinárodnej mineralogickej asociácie v Budapešti bude reprezentovať vedecký pracovník Katedry mineralógie Prírodovedeckej fakulty UK, Mgr. Peter Bačík, Phd. (30) - náš skororovesník. Prešiel onú tŕnistú cestu od študenta k "titulovanému". 

Aká motivácia vás hnala vpred?

Vždy som si pripadal dosť nepraktický. Možno aj som v skutočnosti veľmi praktický človek, teda - určite som, ale akosi som nemal chuť púšťať sa do "veľkého sveta praktického života". Okrem toho som mal vždy blízko k vede, bavilo ma objavovať, prichádzať na nové veci. Ten okamih, keď na niečo prídem, keď odhalím nejaké tajomstvo - to je niečo, čo by som na ministerstve alebo v nejakej firme asi nezažíval.

 

Zúčastňuješ sa na konferenciách doma i vo svete, publikuješ odborné články a výsledky tvojej práce ti isto dodávajú veľký pocit zadosťučinenia. Dostáva sa ti patričné uznanie aj z tej - takpovediac - slovenskej strany, napríklad v škole alebo v rámci odborných kruhov? 

Ono sa vraví, že doma človek nikdy nie je prorokom a v niečom to platí aj na mňa. Napríklad môj prvý článok, zaslaný do jedného z najlepších mineralogických časopisov so sídlom v Kanade, vyšiel bez problémov. Naopak - článok, ktorého som bol spoluautorom a nebol horší ako ten prvý, v redakcii slovenského časopisu zamietli. Boli tam navyše nejaké osobnostné nezrovnalosti. Doma je to horšie hlavne kvôli osobným antipatiám, animozitám. A tá naša slovenská prostonárodná závisť je všade medzi nami, asi sa naozaj nikdy nevieme len tak tešiť z úspechu druhého. Ale zas - nie je všetko zlé, aj tu sú ľudia, ktorí vedia oceniť kvality druhých a tešiť sa z ich úspechu. Len robia menší krik.

 

Ako by si zhodnotil predpoklady a podmienky pre kariéru vedca? Koniec - koncov, nejde len o osobnú zaangažovanosť, ale aj o podmienky technické. 

Základom musí byť  kvalitné vzdelanie - a to už od základnej školy. Ak niekto nemá záujem o matematiku, fyziku a chémiu, vedec z neho nebude. A rovnako pedagógovia, ktorí týmto predmetom nevenujú dostatočnú pozornosť, nikdy nevychovajú laureátov nobeloviek. Na univerzite sa totiž ťažko dobiehajú niektoré veci. Ľudí, ktorí sa trápia so základmi, je dosť. A masovosť výrazne devalvuje univerzitné vzdelanie. Navyše, je tu i materiálny nedostatok. Vedci na prírodovedeckej fakulte často pracujú s dvadsaťročnými prístrojmi. Preto je priam zázrak, že mnohí z nich robia vedu na svetovej úrovni a spolupracujú s inštitúciami ako CERN, či NASA. Nemáme problém s mozgami, problém je v tom, že si ich nevieme ceniť a ani oceniť. A nejde o bavoráky a vily v Limbachu, ide o základné prístrojové vybavenie. Žiaľ, fakulty, ako sú prírodovedecká či matematicko-informatická, sa snažia variť nedeľný obed z vody. Zázrak je, že je z toho často dokonca vianočná večera. 

 

Okrem spolupráce so spomínanou "staršinou" si v kontakte aj s mladšou generáciou - pôsobíš aj ako pedagóg. Aké máš skúsenosti s vyučovaním ľudí, ktorí sú len o pár rokov mladší než ty? 

To, že som na druhej strane barikády, som si naplno uvedomil asi pred dvoma rokmi, keď som prvýkrát skúšal. A akí sú študenti z tejto perspektívy? Takí, akí sme boli aj my, hoci už iná generácia. Najprv sú nesvoji, keď prídu na vysokú školu. Potom si zvyknú a začnú vyvádzať a medzitým zrazu dospejú. Ale nedajú sa brať ako homogénna masa, každý je iný. Navyše, mám výhodu, že poznám ich finty, pretože nedávno to boli aj moje finty. Učenie ma baví, dáva okamžitú spätnú väzbu, viem hneď, kedy prednáška študentov zaujíma a kedy začína byť nudná.

 

Ako každý človek, aj ty prichádzaš v každodennom živote do styku s inými ľuďmi. Ty si však rozumieš aj so zdanlivo neživým - pre nás laikov "kameňmi". Tak schválne - ľudia verzus kamene - s kým sa rozprávaš radšej? 

Základný rozdiel je v tom, že kamene "povedia" len to, čo chcú a ľudia často aj to, čo nechcú. Ale nie som typ zažratého vedátora, ktorý by mal radšej spoločnosť objektov svojho bádania, ako spoločnosť ľudí. Rád predávam svoje vedomosti ďalej, má to svoje výhody. Keď ich natlačím do hlavy iným, nemusím ich držať v hlave ja.

 

Svojou náturou a spôsobmi vyvraciaš klišé o vedcoch v trakoch, ktorí majú hrubé okuliare a deň i noc biele plášte. Jestvujú ďalšie mýty o tajomnom spoločenstve vedcov, ktoré by si - ako človek nosiaci aj v snehu tenisky ladiace k  tričkám z rockových koncertov, zberateľ a milovník hudby a vášnivý gitarista - mohol vyvrátiť? 

Neužívam nič, čo mám v laboratóriu, hoci väčšinu času pracujem s bielymi práškami. Nenosím každú ponožku inú. Viem sa obliecť, umyť, aj si navariť. Dokonca viem hrať futbal. Na ďalšie stereotypy si nespomeniem... Azda už len jediný - vedkyne sú občas naozaj veľmi pekné baby! 

 

Zdroj foto: archív respondenta

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: