Šport

Cieľavedomý Krako


Ivana Pôbišová, 3. ročník bc, 2. apríl 2010


Mladý lyžiar si z paralympiády v Kanade odniesol tri zlaté a jednu striebornú medailu. Od šiestich rokov pritom trpí distrofiou sietnice očí, čo znamená, že slabo vidí len približne jeden a pol metra pred seba. Je študentom Ekonomickej univerzity v Bratislave.

 

Jakub Krako (vpravo) so svojím navádzačom Jurajom Mederom na stupni víťazov. 

 

Stali ste sa najúspešnejším slovenským športovcom na tohtoročnej paralympiáde. Ako ste oslávili zisk medailí?

Na oslavy veľa času nebolo. Stále som musel byť pripravený na ďalší deň, na druhé preteky. Len raz sa nám podarilo posedieť si aspoň na chvíľu v jednom menšom bare. Spoznali sme tam veľa perfektných nových ľudí.

 

Na krku sa vám vynímali tri zlaté a jedna strieborná medaila. Absolvovali ste pritom len päť disciplín. Pred ktorou ste mali najväčšie tušenie, že by ste mohli vyhrať?

Jednoznačne najviac som si veril v slalome. Našťastie to bola prvá disciplína, a tá ma nakopla aj na ostatné preteky. Je super, keď zo seba človek vydá len 99 percent, a aj tak sa mu podarí vyhrať. Začal som si veriť vo všetkých disciplínach. Okrem zjazdu. Vtedy som bol rád, že som prežil. Som si však istý, že víťazstvo v tejto disciplíne ma čaká v Soči. Postupne príde čas, keď budem najlepší vo všetkom.

 

Koho považujete za svojho najväčšieho fanúšika? Od zisku prvej medialy ste sa totiž stali miláčikom Slovákov a niektorí priaznivci už založili aj váš fanklub.

Najväčší fanúšikovia sú členovia mojej rodiny. Od maminy až po babku.

 

Ako vnímate svoj hendikep?

Postihnutý som odmalička. Veľmi rýchlo som sa s tým naučil žiť. Niekedy sa cítim úplne zdravý. No potom niekde narazím a vrátim sa späť do reality. Snažím sa žit plnohodnotne a naplno prežiť každú sekundu života. Dúfam, že sa mi to darí a o štyridsať rokov si nebudem musieť povedať, že sa to dalo aj lepšie.

 

Športové ciele si postupne úspešne napĺňate. Máte ešte nejaké nesplnené sny?

Mám jeden problém - som odkázaný na ostatných, najmä čo sa dopravy týka. Preto je mojim veľkým snom byť samostatný a šoférovať auto. Rýchle silné auto a nebáť sa, že do niečoho narazím.


Zdroj fotografie: TASR




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.