- Oslavujeme 5 rokov
- Cestovanie
- Glosujeme
- Kultúra
- Médiá
- Osobnosti univerzity
- Poetika
- Politika
- Spoločnosť
- Šport
- Stop diskriminácii
- Študentský život
- Videá
- Zaujímavosti
- Redakcia
- Galéria fotografií
- RSS
- Drogy [ 5. február 2012, 14:32]
- Ste OK. alebo K.O? [ 3. február 2012, 09:20]
- Goooooo Gle [ 2. február 2012, 19:54]
- Aj pri káve sa cení krajina pôvodu [ 2. február 2012, 19:43]
- Chráň si hlavu! Budeš ju potrebovať [ 2. február 2012, 00:17]
- Karel Hvížďala: První zprava [31. január 2012, 10:21]
- Banánový protest [30. január 2012, 10:05]
- Müller bude opäť Potichu [29. január 2012, 11:06]

Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie

Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku
Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová
Večerný program Dies Academicus
Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok
Veď pomáhať sa má
Natália Žáková, 3. ročník bc, 14. apríl 2010
O tom, že vlakové či autobusové stanice patria k tým najpokútnejším miestam, nebudeme polemizovať. Relatívne veľké, otvorené priestory, kde sa zvykne potulovať to najpochybnejšie z najpochybnejšieho, kde je nevyhnutnosťou pevne si pridŕžať tašku či vrecko bundy, aby váš poklad (rozumej peňaženka) zostal v bezpečí. Miesto, kde sa pohybujú oni. Nemožno ich nazvať bezdomovcami, no ich prítomnosť na týchto miestach je veľakrát niekoľkonásobne nepríjemnejšia. Môžeme ich rozdeliť do dvoch kategórií. V tej prvej sú dobre vyzerajúce ženy s vábivou tvárou a sympatickí muži, ktorým naletí nejedna dáma. Do tej druhej patria uplakané ženy, ktorým v očiach hrá absolútna beznádej, až tak, že sa skôr či neskôr zľutujete. Chyba!
Keď ma raz vo vlaku do Košíc oslovila plačúca žena, ktorej chýbali posledné dve eurá na cestu domov, zľutovala som sa. Krátko nato som videla ženu vystúpiť z vlaku. Stála obďaleč a preratúvala svoje "cestovné". Keď som ju o dva týždne stretla na stanici autobusovej, kde ťahala za ruku ufúľaného, malého, nešťastne hľadiaceho fafrna a pýtala dve eurá na stravu - ukazujúc na toho malého nešťastníka - nebolo mi všetko jedno. O mesiac na to som ju stretla znova. S dorezanou tvárou ma prosila o dve eurá, aby mohla utiecť na východ od svojho tyranského muža.
Často stretám aj jeho. Má vždy značkové tenisky, veľkú cestovú tašku, príjemnú tvár aj vystupovanie a svätosvete ma bude presviedčať. Že cestuje zo zahraničia, že mu vzali peňaženku, že sa chce dostať domov. Do Žiliny, Popradu, Bystrice, Košíc...
Ľudia pre peniaze spravia čokoľvek. Zohrať kratučké divadielko tak nabité teatrálnosťou, že nakoniec zložíte zbrane a vytasíte svoj poklad. A kdesi pri vás bude stáť predajca časopisu, ktorý si nikdy nekúpite. Poviete si: "Veď ten chlap je darmožráč!"
Foto: pauliniova.blog.sme.sk
Pošli do vybrali.sme.sk
Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.
Ohodnoťte tento príspevok:
