Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Zaujímavosti

Slovák z Titanicu

David Púchovský, 2. ročník Bc., 9. apríl 2010

Medzi tisíckami príbehov obetí, ale aj zachránených cestujúcich legendárneho Titanicu existuje jeden s veľkou hodnotou pre všetkých fanúšikov "nepotopiteľnej lode".

Michel Marcel Navratil (1908 - 2001) bol jedným z najdlhšie žijúcich zachránených pasažierov, ktorí prežili katastrofu z apríla 1912. V osudnú noc sa vtedy najväčší zaoceánsky parník Titanic, smerujúci z anglického Southamptonu do New Yorku, zrazil s ľadovcom a v priebehu niekoľkých hodín putoval ku dnu. Marcel Navratil mal v tom čase tri roky. Stal posledným mužským zachráneným cestujúcim, ktorého prežili už iba štyri ženy. Najzaujímavejšou časťou jeho príbehu je osud jeho otca Michela Navrátila.

Otec - únosca

Michel Navrátil sa narodil v roku 1880 v Seredi. Neskôr sa presťahoval do Maďarska a nakoniec sa v roku 1902 usadil v Nice vo Francúzsku. O päť rokov neskôr si vo Veľkej Británii vzal za ženu Talianku Marcelle Caretto, s ktorou splodil dve deti - Marcela a Edmonda. Pre neúspechy v podnikaní a neveru sa dvojica začiatkom roka 1912 rozišla. Deti boli zverené do opatery matky, otec ich mohol navštevovať. Spolu mali stráviť aj veľkonočné sviatky, no Michel sa rozhodol deti uniesť.

 

Útek na palubu

Michel si za cieľovú destináciu úteku vybral Ameriku. Z Francúzska sa cez Monako dostal loďou do Londýna, kde zostal s deťmi niekoľko dní v hoteli. Otec kúpil pre seba a synov tri lístky do druhej triedy za 26 libier. Na palube vystupoval ako vdovec Louis Hoffman. (Meno si požičal od kamaráta, ktorý mu pomohol utiecť z Francúzska.) Hoffman alias Navrátil, až na jeden prípad, keď si išiel zahrať karty, nikdy neopustil svoje deti a nikomu nedovolil ich strážiť. Z paluby slávnej lode napísal svojej mame do Maďarska, či sa jeho sestra s manželom budú môcť postarať o jeho deti v prípade, že ich do Ameriky nepustia.

 

 

Posledné slová

Napriek tomu, že mal Marcel v čase tragédie iba tri roky (jeho mladší brat dva), v hlave si dokázal uchovať niekoľko spomienok. Patrí k nim aj opis osudnej noci. "Môj otec prišiel do kajuty, keď sme spali. Obliekol ma veľmi teplo a zobral na ruky. Nejaký cudzí človek spravil to isté s bratom. Keď si na to spomínam, som veľmi dojatý. Vedeli, že zomrú." Chlapci sa za pomoci otca a neznámeho dostali na posledný záchranný čln, ktorý opustil loď.

Marcel si presne pamätá na posledné otcove slová. "Moje dieťa, keď si príde tvoja matka po teba, čo určite príde, povedz jej, že som ju veľmi miloval a stále milujem. Povedz jej, že som očakával, že nás bude nasledovať, a tak by sme všetci žili spolu šťastne v mieri a slobode Nového Sveta."

Telo Michela Navrátila sa našlo ako pätnáste v poradí. Pri sebe mal nabitý revolver, poznámkový blok, zlaté hodinky a retiazku, strieborné puzdro na bankovky so šiestimi librami, mince, kľúče, bloky a doklad o zaplatení ubytovania v Londýne. Pretože bolo jeho falošné priezvisko židovské, bol pochovaný na židovskom cintoríne v Novom Škótsku v Kanade.

Siroty z Titanicu

"Nespomínam si, že by som sa bál. Pamätám si na pokoj a žblnkotanie vody. Sedeli sme pri dcére amerického bankára, ktorá si zachránila svojho psa, proti čomu nikto nenamietal. Videl som obrovské rozdiely medzi nimi a ľuďmi na lodi a neskôr som si uvedomil, že keby sme neboli v druhej triede, tak by sme neprežili. Tí, ktorí sa zachránili, často podvádzali a boli agresívni," spomínal Marcel na cestu z miesta potopenia Titanicu na loď Carpathia, ku ktorej sa priblížili až o niekoľko hodín.
Marcel a Edmond sa na záchrannú loď dostali v dvoch vreciach.

Keďže pochádzali z Francúzska, nevedeli ani slovo po anglicky. Boli jedinými deťmi, ktoré pri sebe nemali žiaden sprievod - či už z rodiny, služobníctva alebo z rodinných priateľov. Stali sa preto "Sirotami z Titanicu". Ujala sa ich pasažierka prvej triedy, ktorá sa o nich starala až do príchodu ich matky z Európy. Marcella Caretto chlapcov po mesiaci od tragédie spoznala na fotke v novinách.

 

Architekt a filozof

Matka Marcella sa so svojimi dvoma zachránenými deťmi vrátila naspäť do Francúzska na palube sesterskej lode Titanicu - Oceanic. Edmond sa stal architektom, oženil sa a bojoval na frontoch druhej svetovej vojny. Podarilo sa mu ujsť z nepriateľského zajatia, zanechalo to však stopy na jeho zdraví. Zomrel v roku 1953 vo veku 43 rokov.

Marcel sa tiež oženil, vyštudoval a stal sa profesorom filozofie. Ako neskôr poznamenal, skúsenosť so smrťou v ranom veku ho poznačila na celý život. V roku 1987 sa zúčastnil spomienky na 75. výročie potopenia Titanicu v Spojených štátoch amerických, kam cestoval po prvý raz od tragédie.

V roku 1996 sa s ďalšími dvoma pasažiermi stal členom expedície, ktorá získala z oceánskeho dna niekoľko kusov vraku a iných cenností. Pred návratom do Francúzska sa išiel pozrieť po prvýkrát v živote na hrob svojho otca. Zomrel v roku 2001 vo veku 92 rokov. Jeho dcéra Elisabeth spísala príbehy svojho otca, strýka a dedka v knihe Deti Titanicu.

 

Zdroje: http://en.wikipedia.org a www.encyclopedia-titanica.org

foto: commons.wikimedia.org, 

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: