Bezzásahové zóny – áno, motorové píly – nie!

Eva Blažeková, 3. ročník bc, 24. marec 2010

Prírodopisný film Znovuzrodenie lesa ponúka vedecké argumenty v prospech ponechania bezzásahových zón v národných parkoch. Jeho nadčasové posolsvto je dnes, bohužiaľ, ešte pálčivejšie ako v čase minuloročnej premiéry, pretože Tatranský národný park čelí ďalšiemu útoku. Ťažbári si brúsia motorové píly na päť tisíc hektárov chránených území, na ktoré dostanú prístup po schválení novej zonácie.

S tvorcami Znovuzrodenia lesa, autorskou a partnerskou dvojicou - režisérkou a environmentalistkou Janou Sadloňovou a kameramanom Vladimírom Ruppeldtom, sme sa zhovárali o ich tvorbe a jej hlavnej téme, slovenských lesoch.

zdroj fotografie: archív autorky

Znovuzrodenie lesa obhajuje právo prírody v najvyšších stupňoch ochrany na samovývoj, rozpráva o mieste škodcov aj mŕtvych stromov v životnom cykle zložitého organizmu, ktorým je druhovo rozmanitý prirodzený les. Hoci vo filme polemizujete s názormi lesníkov a štátnej ochrany prírody, obdržali ste zaň viacero cien z rúk štátnych úradníkov. Dokonca aj hlavnú cenu Vlády SR na festivale Agrofilm 2009. Nie je v tom rozpor?

J. Sadloňová: Je to trochu paradoxné. Cenu nám odovzdával tajomník ministra pôdohospodárstva, ktorý nám zablahoželal k úspechu a povedal, že sa mu to páčilo. So Znovuzrodením lesa sme bodovali dokonca aj na poľovníckom festivale Hubertlov 2009, kam sme ho prihlásili doslova zo srandy. Pred dvoma rokmi sme zasa za film Ticho, dvojminútový spot k ťažbe dreva v Tichej doline, dostali cenu na festivale Envirofilm, a odovzdával nám ju sám vtedajší minister životného prostredia Jaroslav Izák.

V. Ruppeldt: Na Hubertlove sme sa o tretie miesto podelili s filmom Keď umiera hora, ktorý zastáva presne opačné stanovisko ako náš film. Zhodou náhod sme mali premiéru dva dni po prvom premietaní "umierania hory", ktoré minister Becík púšťal novinárom so slovami, že toto dielo treba rozposlať na všetky školy. Neplánovali sme to, jednoducho, spontánne načasovanie vyšlo úžasne, mali sme vďaka nemu prvú publicitu. Mimochodom, pracovný názov nášho filmu bol Keď les ožíva. Keby sme o snímke Keď umiera hora vedeli vopred, nazvali by sme ho tak.

Súhlasíte s označením vášho filmu za "pro-lykožrútsky"?

V. Ruppeldt: Znovuzrodenie lesa je založené na odborných faktoch a rozoberá viac tém ako iba lykožrúta. Nepozeráme sa na prírodu politickým pohľadom, iba opisujeme a vysvetľujeme fungovanie lesa. Takže by som to nezjednodušoval.

Práve o mieste lykožrúta v prírode, ktoré obhajujete, sa však na Slovensku polemizuje. Keď sa ponechá na samovývoj hoci aj malý kúsoček lesa, lykožrút sa z neho bude šíriť do hospodárskych lesov.

J. Sadloňová: Päťstupňová zonácia chránených území je tu práve na to, aby medzi bezzásahovými zónami a hospodárskym lesom existovali nárazníkové zóny a lykožrút sa nešíril. V zahraničí to funguje.

V. Ruppeldt: V jadre chráneného územia, v piatej, bezzásahovej zóne, sa ani na Slovensku nesmie robiť lesný manažment. Teda - nie bez udelenia výnimky. V švtrtej zóne sa už môže manažovať a v tretej sa môže robiť takmer čokoľvek. Vysoké Tatry pritom obišli z hľadiska zachovania prírody zďaleka najlepšie spomedzi slovenských národných parkov. V Nízkych Tatrách sa v najprísnejších stupňoch ochrany masívne ťaží a postrekuje, občan má zákaz vstupu mimo turistického chodíka, nesmie si odtrhúť čučoriedku, no ťažké mechanizmy, ťahajúce stromiská, majú všade zelenú. Taká je naša ochrana prírody.

Znovuzrodenie lesa argumentuje pre názor, ktorý ide proti oficiálnemu pohľadu na ochranu prírody. Bolo úlohou vášho filmu poskytnúť neodbornému publiku osvetu a informácie, ktoré nedostane v mainstreamových médiách?

V. Ruppeldt: Prvá myšlienka bola presne taká. Bežný človek nemôže vidieť súvislosti, v ktorých sa odohrávajú prírodné procesy. Netrúfam si povedať, že im vôbec nejaký človek dokonale rozumie. Film mal ľuďom ukázať, ako to v pírode chodí, aby si sami vytvorili názor. Veľa vecí, ktoré sa v médiách prezentujú, sú totiž iba "strašiaci". Áno, vysychá nám les. Je mŕtvy. Nikto sa však neprišiel pozrieť, či sa pod spadnutým stromom nerodí nový život.

J. Sadloňová: Smrekové monokulútry rastú na neprirodzených stanovištiach a na obrovských plochách, no nediskutuje sa o tom, či je to správne. Chýba osveta. Namiesto chemických "sajrajtov", ktoré sa kydajú na národné parky, by sme mali dať peniaze radšej na náučné chodníky, aby verejnosť videla proces obnovy prírodného lesa na vlastné oči. Ak má národný park niekomu slúžiť, tak verejnosti, nie motorovým pílam a ťažkým mechanizmom.

Váš film videlo na festivaloch, v televízii aj počas vášho premietacieho turné po Slovensku množstvo ľudí. Aké máte ohlasy?

V. Ruppledt: Keď sme chodili do rôznych miest premietať Znovuzrodenie lesa, brali sme so sebou odborníkov a vedcov a diskutovali sme s divákmi. Jeden z nich mal zaujímavú pripomienku, že film Keď umiera hora, točený z lesníckeho uhla pohľadu, používal samé zábery z vrtuľníku či z protiľahlého kopca. Z diaľky, z ktorej vidíme len vyschnutý les. Nebol tam ani jeden záber, kde by sme videli zblízka suché stromy a život, ktorý je pod nimi.

J. Sadloňová: Vlastne nevieme, koľko ľudí film pozeralo. Vyžiadali si ho školy aj ľudia, ktorí robia ekovýchovu a osvetu. Ohlasy chodia vo "vlnách", napríklad po odvysielaní na STV, a sú veľmi pozitívne.

Na diskusii v Piešťanoch sa však zopár rozhorčených ľudí postavilo a bez slova odišlo.

J. Sadloňová: Áno, aj to sa stáva. No aj ľudia, ktorí s nami nesúhlasia, väčšinou priznajú, že po odbornej stránke niet filmu čo vytknúť. Lesníci si však myslia, že ich urážame a sme neobjektívni.

V. Ruppeldt: Doslova nám povedali, že sme neukázali jediného dobrého lesníka, ktorý sadí stromy. Lenže v národnom parku sa stromy nemajú sadiť! Je to film o lese, nie o lesníkoch. Nechceme ich osočovať, Znovuzrodenie lesa je určené aj im.

Aké projekty v súčasnosti chystáte?

J. Sadloňová: Máme veľa rôznych plánov aj nafilmovaného materiálu, doľahla však na nás finančná kríza. Získať peniaze na prírodopisné filmy je problém. Väčšina našich plánov sa opäť týka lesov a stromov, no máme už natočených niekoľko desiatok hodín materiálu o Bratislave. Dlhší čas sme zaznamenávali zmenu tváre mesta - stavebný boom, demonštrácie občianskych aktivistov, búranie technických pamiatok, pílenie parkov, budovanie veží a shopping centier. Inšpirácia vznikla pri prechádzke po dunajskom nábreží, pri ktorej sme si všimli čerstvo spílené stromy v miestach, kde dnes stojí River park. Začali sme okolo tých vecí behať a točiť, hoci sme vtedy ešte nemali ani vlastnú kameru. Na budúci rok by sme projekt chceli dokončiť.

Na slovenskom prírodopisnom filme ešte nikto nezbohatol, je to vaša voľnočasová aktivita. Čo vás živí?

J. Sadloňová: Filmy točíme z presvedčenia, z entuziazmu. Zarábame na ne natáčaním a fotením stužkových a svadieb.

Vaše filmy majú zámer ovplyvniť názory verejnosti. Zaujímate sa o politiku a aktívnu participáciu na rozhodovaní o spoločnosti?

V. Ruppeldt: Vôbec nemáme politické myslenie. Príroda je apolitická a nemá sa ani politicky riešiť. Nespolupracujeme s nikým.

J. Sadloňová: Naša občianska aktivita sú naše filmy.

Zdroj titulného obrázku: sme.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

Ďalšie články z rubriky Kultúra

Hodnotenie príspevku

Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:

Meno:
E-mail:
Komentár: