Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Spoločnosť

Keď slnko na Haiti zapadne...

Linda Ágoštonová, 1. ročník mgr, 23. marec 2010

 

Ako sa vlastne zrodila myšlienka vášho odchodu na Haiti?

Som členom Asociácie samaritánov Slovenska, ktorá tu funguje už päť rokov a vznikla vlastne na podnet našich rakúskych kolegov. Je to medzinárodná humanitárna organizácia a v rámci Slovenska má 80 - 120 členov, pričom väčšinu tvoria anesteziológovia, som medzi nimi jediný chirurg. Absolvovali sme viacero cvičení aj v spolupráci s rakúskymi kolegami, aby sme na krízové situácie, ktoré môžu nastať boli adekvátne pripravení. Keď došlo k tragédii na Haiti, zmobilizovali sme svoje sily a v spolupráci s rakúskymi kolegami sme vytvorili tím.

 

Ako prebiehala vaša cesta a aké boli vaše bezprostredné pocity po príchode?

Cesta bola náročná, z Viedenského letiska cez Paríž sme leteli do hlavného mesta Dominikánskej republiky Santo Domingo. Odtiaľ sme sa premiestnili do hlavného mesta Haiti - Port-au-Prince. Posledný úsek cesty, ktorý sme absolvovali autom po poľnej ceste do Port-au-Prince bol asi najvyčerpávajúcejší. Bolo vidieť obrovské rozdiely medzi Dominikánskou republikou a Haiti, akoby sme sa zrazu ocitli v inom svete. Po prekročení hraníc sa nám naskytol pohľad na chatky, špinavých ľudí na okrajoch ciest, predávajúcich najrozličnejšie veci od potravín až po oblečenie. Viditeľné boli zosuvy pôdy zo svahov, ktoré boli pri mori, trhliny v cestách s rozsahom až 50cm.

 

Tvorili ste jeden tím aj s rakúskymi kolegami. Nemali ste problémy s komunikáciou s miestnymi obyvateľmi?

Ovládam aktívne anglický jazyk a v našom tíme bol lekár, ktorý ovládal päť svetových jazykov, takže čo sa týka dorozumievania nebol problém. Občas sme si však museli pomôcť rukami - nohami.

 

Aké boli najčastejšie ochorenia, s ktorými ste sa stretli?

V prvom rade je dôležité spomenúť, že pre domácich je lekár viac-menej neznámy pojem. Majú tam obdobu zdravotných sestier, ale ozajstného živého lekára tam vidieť možno raz za päť rokov. Mnohí z nich videli lekára prvýkrát v živote. Vyskytli sa prípady ochorení ako dyzentéria, rôzne príznaky AIDS, tuberkulózy, parazitárne ochorenia, rôzne abscesy. Ošetrovanie prebiehalo v podmienkach tzv. prenosnej poľnej nemocnice, kde sme mali základné zdravotnícke vybavenie. Pár dní sme strávili aj v oblasti hôr, kde sa sústreďovali obyvatelia z okolitých dedín, ktorí si vyžadovali zdravotnícke ošetrenie. Všetci boli veľmi vďační, poniektorí sa s nami z vďaky chceli aj odfotografovať. Deň sa začínal ráno o siedmej a končil sa až vtedy, keď boli všetci pacienti vybavení. Mnohí sa obávali, že sa nedostanú na rad, no vždy sme ich ubezpečili, že sa nemajú čoho obávať.

 

Ľudia boli v poúrazovom šoku z uplynulých udalostí, zo straty blízkych čo sa prejavovalo chronickými bolesťami hlavy a nespavosťou. Mali sme nedostatok pitnej vody a ošetrovanie prebiehalo často bez ochrany pred slnkom a priemerná denná teplota bola od 35 do 40 stupňov Celzia.

 

Mnohí domáci obyvatelia prišli následkom tejto katastrofy o svoje domovy. Aká bola situácia s náhradným bývaním?

Riešili to svojsky. Keďže v Port-au-Prince bola priemerná nočná teplota 30 stupňov, ľudia, ktorí prišli o svoje domovy si postavili provizórne chatrče, ktoré pozostávali z pospájaných drevených vetiev stromov, na ktorých boli prevesené plachty. Tieto chatrče si stavali väčšinou v tesnej blízkosti mora. Vyzeralo to takpovediac ako kemping, len s tým rozdielom, že tí ľudia sa k týmto príbytkom nedostali dobrovoľne.

 

 

Napriek všetkým negatívnym zážitkom, ak by ste ešte dostali možnosť vrátiť sa, využili by ste ju?

Určite áno. Napriek všetkému utrpeniu, ktoré som videl na vlastné oči, by som sa vrátil. Som lekár a mojím hlavným poslaním je pomáhať ľuďom. A títo ľudia pomoc potrebujú.

 

Zdroj fotografie: archív lekára

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: