"C'est la vie"
Autor: Diana Mašlejová, 1. ročník mgr, 26. marec 2010
(poetika)
Sedela na lavičke, tak ako pred rokmi. Už dávno tam nebola. Poloprázdne detské ihrisko, jeden pes a jedna žena, čo opodiaľ fajčí. Aj vtedy jej vadila krikľavá farba tých preliezok? Pozrela na vtáky na oblohe. Prečo vlastne odišla? Žene zazvonil telefón. Spoznala ten hlas. Prenikavý a fádny.
Barbora zo strednej školy. Krpatá Barbora, čo nevedela tancovať. Dnes vyzerala spokojne. Obrúčka na ruke, malý syn na hojdačke. Ale kto vie... Chvíľu sa nechala zámerne unášať spomienkami na minulosť. Ale konkrétne pocity k nej neprichádzali. Trocha sa pootočila, aby ju nezbadala. Musela by priznať, že je rozvedená, že deti nemá a klamať sa jej nechcelo. Tak by došlo k otázke, či prišla navštíviť mamu. Mamu, ktorú už 15 rokov nevidela. Sama nevedela, čo tu vlastne robí. Možno bola iba zvedavá, či s ňou toto miesto niečo urobí. Možno si chcela dokázať, že sentimentalita Vianoc účinkuje aj na ňu. Aspoň rozplakať by sa patrilo. Isté náznaky smútku k nej prichádzali, ale nebolo to ono. Aspoň nie natoľko, aby sa pokúsila zmeniť to bezvetrie. Ešte chvíľu tam sedela, ale začalo snežiť. Zacnelo sa jej za jej bytom. Za večerou v chladničke, za knihou.
Zabudla...
Zdroj obrázka: www.enjoyourlives.com
