Poetika

stroj času.


Beáta Hodásová, 1. ročník bc, 23. marec 2010


bolo to také jednoduché a rozkošne detinské, nemuseli sme sa rozprávať v hádankách a riešiť svet a naše hektické životy. stačilo vybrať karty a zahrať si niektorú z tých stupídnych hier, napríklad misu lásky, a mohli sme sa smiať a strúhať grimasy a červenať sa, keď padlo meno, ktoré sme tak veľmi chceli počuť. a na školskom karnevale, niekedy vo februári, sme sa mohli skryť za masku od mamy, ty by si bol rytier alebo pirát, ja princezná či pippi, či ktokoľvek si zmyslím, a pri tanci by si mi pevne zvieral pás, vzdialený ako najviac by to išlo, pretože by ti bránila nesmelosť a skúmavo by si si ma premeriaval veľkými očami. dychtivo a napriek tomu pokojne, ako to len deti vedia. potom, na školskej chodbe v nasledujúci deň, by som si opakovala vybrané slová, dajme tomu po m, a tvoj spolusediaci a najlepší kamarát v jednej osobe, tajne obdivujúci moju spolusediacu a najlepšiu kamarátku v jednej osobe, by mi priniesol lístoček, veľmi stručný a priamy: „hrozne sa mi páčiš, chceš so mnou chodiť? áno-nie, zakrúžkuj odpoveď." a ja by som očervenela ako to jablko, čo som mala na desiatu, rozbehla by som sa k lavici a krúžkovala áno a mali by sme oficiálny vzťah, všetci v triede by nás okukovali a kládli nám hlúpe otázky. bola by som tvoja frajerka a samozrejme by si si sadol do lavice predo mnou a vypisoval mi na lístočkoch vyznania, otrepané, ale detinsky úprimné a jasné. a na prvom rande, samozrejme by sme išli do kina, by si mi daroval plyšového macka so srdiečkom a nápisom „ľúbim ťa" a tváril by si sa neskutočne vážne a dospelo...

možno rovnako dospelo ako teraz. a možno nie, lebo netuším, či si to ty alebo len maska, pretože sa v tebe nevyznám, skôr sa v tebe topím a slamky nikde a plávať v neznámych vodách sa nemá, len na vlastné riziko a ja som bojazlivý hazardér. nepýtam sa ťa prečo, nežiadam vysvetlenia, chcem žiť, s tým, čo bolo a môže byť, alebo bez toho, vypustíme to z myslí a pôjdeme ďalej, občas sa dotkneme dušami a pichne nás pri srdci. alebo vynájsť stroj času a vrátiť sa späť do momentu, keď si mi pomohol dostať sa na vlastnú cestu, ktorou si čiastočne kráčal aj ty sám a viesť naďalej svoj prostý  život plný pochybností a strachu. život bez úlomkov a slov. bez poézie. bez teba.




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku

Tino | 23. marec 2010, 22:12

Amazing. Presne tak to bolo…Ja som ešte robil tajničky pre Kaťu, Milenu či Danu kde malo vyjsť “MILUJEM ŤA”, ale kino…hm až tak daleko som sa nedostal :-D
Memories


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.