Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Glosujeme

Óda na cestu autobusom

Andrea Strmeňová, 2. ročník bc, 19. marec 2010

Cestovať dnes musí každý. A to bez rozdielu. Do školy, do práce, za rodinou... Môže to byť príjemný relax, kedy si oddýchnete a konečne máte chvíľku pre seba, ale zároveň aj tá najhoršia nočná mora, horšia než tá z Elm Street. Cestovanie cez pol Slovenska je už samo o sebe dosť otravná činnosť. Sedieť na jednom mieste takmer 4 hodiny bez pohnutia, často so susedom, ktorý obľubuje tlačenku s cibuľou a iným voňavými ingredienciami, nikomu na dobrej nálade nepridá. Ale spolucestujúci nemusia byť zásadne to najhoršie, čo vás na našich "upravených a udržiavaných" vozovkách stretne.

 

Problém č. 1: storočné autobusy

Poznáte to. Mrznete na zastávke a čakáte na spoj do ďalekého hlavného mesta a miesto poriadneho autobusu príde takmer rozbitá Karosa. Šofér sa samozrejme neunúva zapnúť kúrenie (lebo sa možno zapnúť ani nedá) a vy mrznete celou cestou. Ísť sa sťažovať je zbytočné. Jeho radiátorík pod nohami hreje ako o preteky a pán šofér s teplotou zvyšku autobusu nemôže (alebo nechce) nič urobiť. Okrem toho sa vám ľahko môže stať, že desať kilometrov za vaším mestom autobus jednoducho už nenaštartuje a vám neostane iné ako mrznúť vonku a čakať na jeho náhradu.

 

Problém č. 2: nedostatok spojov (aj vlakových)

Každý, kto sa cez víkend chce dostať z miesta bydliska do cieľovej stanice, veľmi dobre vie, že kupovať miestenku v piatok sa už neoplatí. Miesta síce voľné sú, ale len v autobusoch, ktoré stoja častejšie ako MHD v Bratislave. A tak sa obyčajná trojhodinová jazda zmení na päťhodinovú a vy máte nervy "v kýbli". S bodom číslo dva úzko súvisí aj bod č. 3.

 

Problém č. 3: preplnené spoje

Počet miest v autobuse je daný. Vodič by rozhodne na takéto dlhé cesty nemal brať pasažierov "na stojáka". Okrem toho, že je to nebezpečné pre nich samých, chtiac- nechtiac zavadzajú aj sediacim. Na ich obranu ale treba povedať, že nedostatok poriadnych spojov ich vlastne núti k podobným krajným riešeniam. Nuž, ak už nič iné, tak aspoň svojím dychom vyhrievajú autobus. A dopravcom len vyhovuje, že sa nájdu blázni, ktorí to urobia. Peniaze sú peniaze, čo tam po bezpečnosti.

 

Problém č. 4: predražené cestovné

Odkedy máme zavedené mýto, ceny autobusov išli výrazne hore. Niežeby predtým neboli drahé, ale teraz už musíte dokonca uvažovať, že či sa vám vôbec finančne oplatí cestovať kvôli babičkinej sedemdesiatke, alebo radšej ostanete sedieť na internáte. A to dokonca nie je ani plná cena lístka, ale "len" študentská.

 

Problém č. 5: nekompetentní  dopravcovia aj šoféri

Teraz sa vrátim k bodu č. 1 a kazovosti autobusov. Ak sa už raz autobus pokazí, nedá sa s tým nič robiť, len čakať, ako sa situácia vyvinie. Je na dopravcovi (resp. majiteľovi), aby po cestujúcich poslal autobus schopný cesty, ale zároveň aj s dostatočným počtom miest. Asi len v málo krajinách sa môže stať, že síce máte miestenku, ale nesedíte, pretože číslo vášho sedadla jednoducho neexistuje. Poslali po vás totiž menší autobus.  A potom sa môžete sťažovať hoc aj na lampárni, ale peniaze vám nevrátia. Však čo, môžete byť radi, že vás nenechali v Hornej-Dolnej aj s peniazmi a odporučením, aby ste si spoj našli, ako viete.

 

Apropo, šoféri. Tí si zaslúžia vlastný odsek. Predbiehať cez dve plné čiary, predbiehať kamióny s preplneným autobusom či predbiehať v kopci do zákrut, to môže asi naozaj len nekompetentný vodič. A keď sa mu ešte stane, že nechtiac otvorí počas jazdy na diaľnici zadné dvere... Rýchlo začnete sporiť na auto.

 

Foto: jefta.sk

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: