Médiá

Eurovízia – dva uhly pohľadu


Michaela Šutková, 1. ročník bc, 16. marec 2010


Po skončení národných kôl súťaže o najlepšiu autorskú pieseň, ktorá je známa pod názvom Eurovision Song Contest, sa rozpútala búrlivá debata práve na jej adresu. Reakcie na ňu sa niesli skôr v negatívnom duchu. Súťaž bola označená aj za slabý odvar Superstar, z ktorej prebrala nejeden prvok. Iba máloktorí moji rovesníci ju pozerali pravidelne. Ja sama som si štvrťfinálové kolá pozrela len-tak zo zvedavosti. Napriek tomu sa mi jeden prenos podarilo vidieť naživo.

 

Eurovízia z hľadiska 

Oproti Superstar, štúdio STV pôsobilo na mňa príliš komorne. Účinkujúci na čele s Pycom stáli odo mňa ani nie pol metra, takže o veľkoleposti tejto šou sa nedalo hovoriť. Počas celého večera ma pravidelne "oškvarovali" horáky, ktorých plamene vždy len veľmi tesne minuli svoj cieľ - moje vlasy. Doslova som sa cítila ako kura na ražni. Na druhej strane, výhodou bol zaručene fakt, že priamy prenos nebol prerušovaný zbytočnými reklamami, takže diváci a účinkujúci to mali aspoň rýchlo za sebou.

 

Semifinálové kolá  sa mi už ako mnohým ostatným pozerať nechcelo. Avšak týždeň pred finále som dostala ponuku zastúpiť bubeníka v piesni Tón od Maya. Prijala som ju. Každú šancu treba využiť, veď aspoň tak zistím, aký je to pocit byť vo svetle reflektorov. A keď už nič iné, tak si prinajmenšom spravím vlastný názor na túto súťaž.

 

Eurovízia z pódia 

Finále bolo naplánované na nedeľu, no v piatok poobede sme sa dozvedeli, že ju preložili na sobotu. A to všetko kvôli hokeju na zimných olympijských hrách. STV nechcela riskovať, že príde aj o to málo divákov, čo jej zostalo. Ale ani tento ťah nebol najúspešnejší, lebo nejeden divák si v nedeľu večer sadol pred televíziu a zistil, že finále Eurosongu bolo odvysielané o deň skôr. Dalo by sa hovoriť o zlyhaní propagácie alebo samotnej STV-čky?

 

Už o jedenástej hodine v deň finále bol na chodbách televízie veľký zhon, ale aj tak všade panovala priateľská atmosféra. Všetci sa navzájom zdravili ako starí známi. Maskérky a kostymérky mali od rána plné ruky práce so súťažiacimi, ktorých počet badateľne vzrástol. V predchádzajúcich kolách sa naživo iba spievalo, ale vo finále museli byť naživo už aj vokály. A preto súťažiaca Mista, ktorej pesnička podľa mňa mala úspech hlavne vďaka vokálom, aké by nezaspievala asi žiadna slovenská speváčka, si musela zavolať na pomoc vokalistku až z Belgicka. Nakoniec jej pieseň skončila na druhej priečke, no po televízii sa šírili ohlasy, že práve spomínaná vokalistka - černoška, vyrážajúca dych svojím spevom, bola najlepšia z celej slovenskej Eurovízie.

 

Hoci všetci súťažiaci vedeli, že víťaz je už vopred jasný, do svojich piesní vložili celé svoje úsilie. Aj napriek tomu, že Kristíne nemohli prísť tanečníci z Lúčnice kvôli zmene vo vysielaní, vyhrala s obrovským náskokom. My sme sa na rad dostali približne po šiestich hodinách príprav a najmä nekonečného čakania, keďže sme na pódium vyšli predposlední.

 

Stálo dlhé čakanie za ani nie tri minúty pred kamerami?

Asi by ste povedali, že nie. No ja mám iný názor. Pre mňa tento netradičný deň bol nezabudnuteľným zážitkom a tiež veľkou životnou skusenosťou, prostredníctvom ktorej som spoznala mnoho nových milých ľudí. Tých veľakrát diváci považujú za namyslených, no skutočnosť je iná. Pravdaže, niekedy je to úplne naopak, čo ma v niektorých prípadoch skutočne zarazilo.

 

Že tento deň nebol stratou času ma presvedčila aj následná recepcia, kde som sa mohla prejesť rôznymi lahôdkami. A hlavne úžasná torta s logom Eurovízie stála bezpochyby za celý ten deň čakania. 

 

Zdroj foto: archív autorky 




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.