Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Kultúra

Písať sa dá Aj o vetre

Radka Minarechova, 1. ročník mgr, 17. marec 2010

Diana Mašlejová  je študentkou prvého ročníka magisterského stupňa na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pôsobí v časopisoch In BA, Adamko, Inspire a ďalších, prevažne bratislavských lokálnych periodikách. Okrem toho stihla v januári 2010 debutovať s knihou Aj o vetre. 

 

Na začiatok asi položím takú klasickú otázku: O čom je tvoja kniha?

Je to zbierka poviedok na rôzne témy. Všetky primárne vychádzajú zo mňa, sú to veci, ktoré ma oslovia, zaujímajú. Je v nich veľa o ľuďoch, vzťahoch, ale aj o živote v Bratislave a o pocitoch, ktoré mám pri stretnutiach, pri spomienkach na minulosť. Sú aj o prírode a zmenách počas ročných období, pretože ma to fascinuje.

 

O ktorých témach sa ti píše najjednoduchšie?

Nemám to takto premyslené, neviem, ktoré sú najčastejšie. V knihe Aj o vetre je taká rozmanitosť, nedá sa povedať, že sa mi o niečom píše ľahko. Nie je to o tom, že o ľuďoch je to jednoduchšie, o vzťahoch je to jednoduchšie a o prírode, alebo o Bratislave je to ťažké. Náročné je písať o čomkoľvek z tých tém. Ja sa snažím čo najpresnejšie vystihnúť každú jednu myšlienku bez akéhokoľvek prebytočného slova. A to vyžaduje veľkú energiu.

 

Ako vznikla tvoja kniha? Začala si ju písať s cieľom napísať knihu alebo to išlo tak postupne?

Išlo to postupne. Pamätám si prvú poviedku, ktorú som takto napísala. Napadla mi téma, tak som si sadla a napísala som ju. Takto pomaličky sa to potom zhromažďovalo. Vždy bolo mojou túžbou vydať knihu, takže keď sa mi už tie poviedky začali hromadiť a námety stále prichádzali, tak mi napadlo, že by z toho mohla byť kniha.

 

Ako dlho si zbierala poviedky pre svoju knihu?

Dokopy asi dva roky. Niektoré obdobia som mala také, že námety prichádzali rýchlo, niekedy bolo to obdobie hluché. Záleží od toho, aké mám starosti alebo radosti, či je veľa povinností, alebo je to také voľnejšie, pretože tá vnímavosť sa nedá nastaviť.

 

Kde sa krstila kniha?

Dielo sa krstilo v kaviarni na Jakubovom námestí, kde som napísala väčšinu svojich poviedok. Krstila ju čašníčka pressom s mliekom.

 

Kedy si začala s písaním?

Písať som začala už  v šiestich rokoch. Začínala som na písacom stroji, písavala som veľmi hrubé, aj päťsto stranové knihy, ale nikdy mi nenapadlo, že by som mohla byť spisovateľkou. A takto to bolo aj popri celej základnej škole. Ja som rada písala, bola som na to zvyknutá. Na strednej škole sa to potom rozdelilo medzi rôzne iné záujmy a písanie ustúpilo do pozadia. Tvorivo som začala písať opäť na vysokej škole, popri redakčnej činnosti.

 

Kedy sa Ti píše najlepšie?

To ani neviem povedať. Keď mi napadne nejaká téma, alebo keď vidím nejaký obraz, ktorý ma zaujme, musím o tom napísať. Vtedy čakám, kým mi napadnú slová. Veľmi dobre sa mi píše v kaviarni.

 

Ako to vyzeralo, keď už si knižku napísala a chcela si ju vydať?

Cesta k vydaniu bola ťažká. Napísať zbierku poviedok je jedna vec, ale vydať samotnú knihu je zložitejšie. V prvom rade som musela nájsť vydavateľa, ktorý by bol ochotný ju vydať. Keďže finančné možnosti dnešných vydavateľstiev sú veľmi obmedzené, stretla som sa s rôznymi problémami. Nakoniec moja kniha zaujala ľudí z vydavateľstva Sofa, ktorí sa rozhodli, že mi knihu vydajú. Ešte mi zostalo zohnať si sponzora. Vtedy som musela napísať stovky a stovky e-mailov rôznym firmám, až kým sa firma Axon Pro nerozhodla, že mi tú knihu bude sponzorovať. Potom som si musela nájsť aj ilustrátorku, ktorá mi spravila ilustrácie. Následne som musela konečnú podobu konzultovať s grafikom.

 

Vieš odhadnúť úspech svojej knihy teraz, keď  už je vydaná?

Viem povedať iba to, že tie ohlasy sú veľmi pozitívne. Ľudia, ktorí si knihu kúpili, mi píšu veľmi príjemné veci, že sa im kniha páči, že má pre nich význam. Pre mňa je najdôležitejšie, aby mali ľudia pri jej čítaní také príjemné pocity, aké som mala aj ja, keď som ju písala.

 

Ako je to s distribúciou do kníhkupectiev?

Distribúciu, našťastie, zabezpečovalo vydavateľstvo. Oni majú vlastnú distribučnú sieť, majú to aj na nejakom internetovom sklade, kde si potom tituly kníhkupectvá vyberajú. Keďže kníhkupectvá o moju knihu prejavili záujem, myslím si, že je veľmi dobre dostupná na celom Slovensku a aj v Čechách.

 

Spomínala si, že chceš začať písať druhú knihu. Bude to niečo podobné ako Aj o vetre?

Tak v prvom rade sa nedá naplánovať, čo by som chcela písať. Píšem ďalšie poviedky, ktoré sú viac o ľuďoch. Popri tom mám rozpracované aj dlhšie diela, takže uvidíme, čo z toho nakoniec bude. Raz by som chcela napísať aj román, ale cítim, že na to ešte nie som dostatočne zrelá. Témy mi napadajú veľmi rýchlo a je mi ľúto pridŕžať sa iba jednej z nich.   

 

Pre časopis Adamko píšeš rozprávky. Nenapadlo ti niekedy, že by si vydala knižku pre deti?

Aj toto je jeden z mojich snov. Ja zbožňujem písanie pre deti. Je to imaginárny svet, plný tajomstiev, do ktorého sa veľmi rada ponáram. Je to jediný typ písania, popri redaktorskej činnosti, pri ktorom si viem presne predstaviť čitateľa. Písanie poviedok ide zo mňa, je o mne, ale písanie rozprávok je o tom malom človiečiku, ktorý si to číta. 

 

Pracuješ  v mnohých periodikách. Preniesla si nejakým spôsobom aj niečo z tvojej redaktorskej práce do svojich poviedok?

Moja redaktorská a spisovateľská práca sa neprepájajú, ale jedno bez druhého určite nemôže byť. Ja to cítim tak, že moja cesta nesmeruje iba k tvorivému písaniu. Redakčná činnosť ma spája so svetom, necháva mi otvorené oči a dáva mi možnosť sa "vypísať". Stále viac potom cítim vety, štylistiku, čo mi určite veľmi pomáha pri umeleckom písaní.

 

Zdroj: archív spisovateľky

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: