Médiá

Redaktorka a umelkyňa v jednom


Jana Mihályiová, 3. ročník bc, 11. marec 2010


Aj napriek tomu, že ste žurnalistiku neštudovali, čo vás k tejto práci priviedlo?

 

"Od detstva ma novinárčina lákala. Hoci som si vybrala umeleckú dráhu, vedela som, že sa dá umenie prepojiť so žurnalistikou, ak sa chce. Prvým dôkazom tohto tvrdenia bola práca v denníku Nový Čas. Vtedajší šéfredaktor Vladimír Mužík začal raziť tendenciu infografiky, ktorá má čitateľom umožniť pochopiť súvislosti. Môj šéf oddelenia mi neskôr prezradil, že ma vzal aj kvôli tomu, že som mala vyštudované práve umenie a slovenčinu. Takže som nemala problém tvoriť a vymýšľať infografiku a k tomu aj články. V momente, keď som si zadala tému, predstavila som si k tomu aj grafické stvárnenie. V podstate som mala prácu snov."

 

Ako vyzerali vaše začiatky a kde ste získali najlepšie skúsenosti?


"Prvou skúsenosťou bol Nový Čas. Hoci veľa ľudí, vrátane mojej rodiny, bulvár veľmi radi nemali, pochopili, že sa tam dá veľa naučiť. Naučila som sa tam písať jasne, stručne a bez tzv. vaty. Keďže som robila na oddelení Servisu, moje rady a tipy museli pochopiť aj babičky z dediny kdesi na hraniciach Slovenska, ale aj manažéri. Spočiatku to bolo veľmi zložité, pretože sme zo školských čias skôr zvyknutí vypisovať "litánie". Nikto a nikde vás nenaučia, ako podať zložitý zákon zo Zákonníka práce a ako to tým ľuďom zmení život. Či dostanú viac alebo menej peňazí, kedy sa môžu brániť a podobne. To všetko som si musela naštudovať a pochopiť, ísť na koreň veci, až potom o tom písať a zjednodušovať.

Momentálne pracujem v TV Markíza na internetovom portáli TVNOVINY.sk. Moji nadriadení si ma sami vybrali na základe mojich článkov. V podstate robím to isté ako v Novom Čase, no pridalo sa mi k tomu spravodajstvo, ktoré mám čoraz radšej. Je to akčné. Posúva ma to ďalej. Isté skúsenosti mám aj s obrazovkou, pretože som chodila vlastné témy prezentovať aj do Telerána. Táto skúsenosť je výborná. Žiadne nahrávanie a strihanie, ale hneď "live". Veľa som sa tým naučila."

 

Prečo ste sa rozhodli práve pre prácu redaktorky, čo vás na nej najviac teší, napĺňa vás?

 

"Na práci redaktorky ma najviac láka tá akčnosť, to že sa stále niečo deje. Neustále pracujete s novými a novými informáciami. Nie je to stereotyp a to ma baví a napĺňa."

 

Akému oboru sa najviac venujete a kde beriete inšpirácie?


"Najviac sa venujem už spomínanej rubrike Radíme Vám. Jej náplňou je v podstate servis pre ľudí, ide o rady a tipy pre každú vekovú kategóriu. Či už je to z oblasti zdravia, práce alebo iných oblastí. Informácie čerpám zo zahraničných serverov či našich tlačových agentúr."

 

Máte nejakú zlú skúsenosť a naopak niečo, na čo ste zatiaľ najviac pyšná?


"Stávali sa aj také prípady, že sa ozvali napr. hovorcovia automobiliek na Slovensku, s tým, že som im porovnaním cien uškodila. No všetko sa dá ustáť, ak máte argumenty. Hrdá som na tie tipy článkov, ktoré ľudia okomentujú alebo dokonca zavolajú, že im pomohli sa zorientovať v istej problematike. Stávalo sa to často v Novom Čase. Ale poteší ma aj to, ak ma nejaká agentúra alebo iný portál odcituje. To sa ale stáva pri článkoch so spravodajským obsahom, teda pri kriminálnych prípadoch či nehodách."

 

Ste skôr tímová hráčka alebo pracujete výlučne sama? Prečo?


"Mám rada tímovú prácu. Myslím si, že aj v práci sme zohratý tím. Každý z nás vie, čo a kam má zavolať, keď sa niečo stane. A potom to dáme celé dokopy. Aj keď tvorím sama, som rada, keď si to po mne niekto prečíta a povie čo si o tom myslí, prípadne, či mu tam niečo chýba alebo naopak."

 

Okrem toho, že ste redaktorka, venujete sa aj výtvarnému umeniu. Dá sa obom veciam venovať naplno? Čo vám ide podľa vás lepšie?


"Maľovaniu sa venujem od 7 rokov. Mám vyštudovanú strednú umeleckú školu a na vysokoškolskom stupni Pedagogickú fakultu UK, konkrétne výtvarnú výchovu a slovenský jazyk. Takže v podstate som s umením spojená od detstva. Momentálne sa mu však aktívne nevenujem, hoci si každý deň poviem, že teraz je ten správny čas. Podľa mňa ide všetko na úkor niečoho. Keď chcem byť dobrá v práci, na umenie mi času nezostáva, len ak si vezmem dlhšiu dovolenku a naopak. A čo mi ide lepšie? To by asi museli povedať moji známi."

 

Vedeli by ste vymenovať aspoň tri veci, ktoré sú na tejto práci najťažšie a naopak najpríjemnejšie?


"Najťažšie je byť 24 hodín v pohotovosti, mať prehľad, byť odvážny. Najpríjemnejšie je keď sa snažím presvedčiť ľudí, že informácie, ktoré my povedia nezneužijem, a napokon mi ich dajú. Ďalej určite pochvala kolegov, rodiny, nadriadených a v neposlednom rade pozitívne reakcie čitateľov."

 

Ak by ste neboli redaktorka, v akej pozícii by ste si vedeli seba predstaviť?


"Ak by som nebola redaktorka, určite by som učila detičky v ateliéri. To plánujem aj počas materskej."

 

Čo by ste poradili nováčikom v tejto brandži?

 

"Veľa odvahy, ale aj pokory. Nikde nie je napísané, že ak skončíte žurnalistiku, ste najmúdrejší na svete a viete všetko. Škola vás len usmerní a otvorí vám isté obzory. Všetko získate praxou. Netreba sa nechať odradiť, aj keď po vás budú "dupať". V neposlednom rade treba byť úctivý a slušný voči každému. Nielen voči manažérom, ale aj upratovačkám či smetiarom na ulici."     

 

Zdroj obrázka: www.markiza.sk 




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.