Vlastenectvo podľa národniarov schválili
Autor: Martin Poláš, 3. ročník bc, 9. marec 2010
Zákon o vlastenectve z dielne Slotovej SNS odhlasovali po februárovom fiasku parlamentnej schôdze na marcovom zasadnutí v prvý marcový utorok. Podľa uvedeného zákona bude povinné hranie hymny v úvode školského týždňa, či skladanie sľubov vernosti štátu.
"Vlastenectvo je v tomto prípade uchopené úplne inak, než ho vnímame my z pozície zástancov multikulturalizmu," hovorí Soňa Glosová z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu, ktoré proti iniciatíve národniarov rozbehlo kampaň ešte pred prijatím zákona.
Vaše občianske združenie odštartovalo ešte 1. februára kampaň "Som vlastenec". S akým úmyslom?
"Kampaň vznikla ako reakcia na zákon o vlastenectve, s ktorým prišla SNS. Proti návrhu sme vystúpili, pretože viaceré jeho časti majú totalitný nádych. Navyše práve tí, ktorí so zákonom prišli, svojimi činmi veľmi nedokazujú vernosť štátu, keďže ich výroky sú často nenávistné a bez náznaku tolerancie. Za najlepšiu cestu k vlastenectvu považujeme vzájomnú toleranciu obyvateľov krajiny, a to bez rozdielu národnosti, pohlavia či rasy."
Podľa odporcov zákona sa vlastenectvo nedá prikázať, ale je citom, ktorý sa u človeka buduje individuálne. Mal by mať tento zákon inú formuláciu alebo je úplne zbytočný?
"Mal by sa výrazne upraviť, ale je otázkou, či by vôbec získal opodstatnenie. To, že žiaci budú musieť v školách povinne spievať hymnu, znamená 'donucovanie k vlastenectvu', čo je, samozrejme, kontraproduktívne. Určite máme iné nástroje, ako u jednotlivých generácií vzbudzovať vlastenecké vedomie než uzákonenie presných noriem. Láska k vlasti sa nedá budovať na základe oslavných piesní a patetických prísah.
Tou oslavnou piesňou je však štátna hymna, s ktorou sa mladí ľudia prakticky nestretávajú. Možno len na niektorých športových podujatiach...
"Hymna na športových podujatiach má svoj zmysel. Športovcom pripomína, koho reprezentujú. Keď našinci dosiahnu úspech, ktorý sprevádzajú tóny štátnej hymny, práve to sa dá označiť za posilňovanie lásky k vlasti - jednotlivé verše dodávajú pocit hrdosti im aj krajanom. Ale pri spievaní hymny každý pondelok pred vyučovaním podľa mňa tento moment absentuje."
Povedzme v Spojených štátoch si však deti na školách hymnu veselo pospevujú a keď idú do sveta, to, odkiaľ pochádzajú, vyslovia s patričnou národnou hrdosťou a oveľa presvedčivejšie než napríklad Slováci.
"Slovensko sa ťažko v tomto smere porovnáva s USA, ktoré sú od počiatku multikultúrnou krajinou. Tu sa nedá inak, len zopakovať, že najlepšou pôdou pre rozvíjanie vlastenectva je spoločnosť, ktorá si zakladá na tolerancii, akceptuje odlišnosti a nie je diskriminačná. Od toho sme však dosť ďaleko, keďže samotní politici a predkladatelia zákona šíria nenávisť, a dokonca paranoju z maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku či vulgárne urážajú Rómov. Keď majú takíto ľudia diktovať, ako máme milovať svoju krajinu a ako to prejavovať, zdá sa to smiešne. Vlastenectvo sa nerozvinie v krajine, ktorá trpí toľkými komplexmi z ľudí iných národností alebo rás."
Elektronické pohľadnice, ktoré vznikli v rámci vašej kampane, hlásajú aj heslá typu "Som vlastenec aj bez sfalšovaného podpisu" či "Som vlastenka aj bez limuzíny, jachty a stíhačky". To skôr vyznieva ako protinázorové pôsobenie práve voči jednotlivcom z národnej strany, nie voči samotnej podstate zákona o vlastenectve.
"Cieľom kampane bolo aj poukázať na tieto prešľapy, vzhľadom na to, že sa týkajú autorov zákona. Počas týchto káuz vyšlo najavo množstvo klamstiev, ktoré ich protagonisti značne zjednodušovali. Osobne človeku, ktorý je schopný vyslovovať zaobalené polopravdy pred celým Slovenskom a predstierať, že sa vlastne nič nedeje, ťažko uverím v úprimnú lásku k vlasti."
Tvrdíte, že Slováci nepotrebujú zákon na to, aby boli dobrými vlastencami. Ako sa však nimi môžu stať?
"Vlastenectvo je napriek všetkému veľmi individuálnou záležitosťou, preto je ťažké posudzovať jeho mieru. Dá sa ale povedať, že ak sa jednotlivec snaží o zveľaďovanie svojej krajiny a všetkých jej obyvateľov, a to aj spomínaným rozširovaním spolupatričnosti a tolerancie, odvádza pre vlasť prospešnú vec, a teda stáva sa dobrým vlastencom. Posudzovať však, kto ním je a kto nie, je veľmi abstraktné a vzhľadom na osobitosť každého človeka nenáležité."
Ak teda budeme viesť mladých k tolerancii a spolupatričnosti, môžu z nich byť správni vlastenci?
"V krajine, v ktorej sa navzájom rešpektujú obyvatelia všetkých rás a národností, sa vytvára sľubný základ pre budovanie vlastenectva. K tomu treba viesť, samozrejme, v rámci výchovy odmalička. Zdôrazňujem ale, že ak hovoríme o určitej národnej hrdosti, má sa dotýkať všetkých ľudí žijúcich v krajine, a nielen príslušníkov majoritnej národnosti."
SNS urobilo pri predkladaní zákona viaceré ústupky. Zdá sa, že chcela, aby zákon v parlamente prešiel za kadú cenu. Politika v tomto prípade zrejme predstihla aj samotné vlastenectvo...
"V tomto období sa to nedá nebrať ako súčasť politickej kampane. Hoci SNS niektoré časti pozmenila, zákon sa naďalej vyhýba tomu, že vlastenectvo má v sebe každý objaviť sám, a nie na základe nalinkovaných riadkov."
Ako ľudia zareagovali na vašu kampaň?
"Reakcie boli rôzne, internetová aplikácia s pohľadnicami, ktoré sa dajú posielať priateľom, sa rozbehla slušne. Negatívne názory sme zaznamenali len na facebooku, no miesto konštruktívnej kritiky sme sa dočkali len opätovného osočovania Rómov a propagandistických rečí zarytého aktivistu jednej novovzniknutej politickej strany."
foto: http://www.rasizmus.sk/
