Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Študentský život

Mojou školou fotografovania je život

Natália Báreková, 3. ročník bc, 26. marec 2010

Vlado Kubovič je študentom aplikovanej informatiky na Univerzite Komenského a vo svojom voľnom čase sa intenzívne venuje fotografovaniu. Fotí akcie, prírodu, ženy, akty... Svoju budúcnosť však jasnejšie vidí v oblasti informatiky, hoci to nepatrí medzi jeho obľúbené voľnočasové aktivity. Fotografovaniu sa chce venovať aj naďalej a obetovať mu každú voľnú sekundu. Pred časom pôsobil vo Vysokoškolskom klube ELAM.

 

Ako dlho sa už venuješ foteniu?

Fotoaparát som do ruky chytil už ako malé dieťa. Bolo to na dovolenke, mal som tak 6-7 rokov a otec mal starú filmovú Praktiku. Sedel som na deke, zbadal som "foťák", chcel skúsiť, čo to vlastne je, a odfotil som nejaké lodičky na mori. Otec ma skoro kopol do zadku lebo som vyfotil celý film, ale nakoniec z toho vznikli celkom dobré fotky. Svoj prvý "foťák" som dostal v prvom ročníku na strednej škole a patrične som si ho užíval. Fotil som všetko, čo som videl. To boli asi moje počiatky s fotografovaním. Čiže fotím už odmalička.

 

Je fotenie len tvoje hobby, alebo si tým aj privyrábaš?

Fotenie je prevažne moje hobby. Občas si aj zarobím nejaké peniažky. Časom by som sa tým aj chcel začať živiť, ktovie ako sa to vyvinie. Ale keď sa nato triezvo pozriem, zdroj obživy to pre mňa určite nebude.

 

Absolvoval si aj nejaký odborný kurz?

Mojou školou bol život. Všetko, čo viem o fotení, som sa naučil systémom pokus - omyl. Či už hovorím o klasickej filmovej fotografii, alebo o digitálnej. Keď som začínal, ešte som ani nevedel, že ma to bude tak baviť, takže som o kurze nerozmýšľal. Teraz už všetko, čo potrebujem, viem.

 

Čo fotíš najčastejšie?

Najčastejšie fotím rôzne akcie, diskotéky, koncerty a podobne. Občas sa dostanem aj k foteniu v ateliéri, čomu sa venujem len posledné tri roky.

 

A čo ťa najviac baví fotiť?

Ťažko povedať. Baví ma fotiť čokoľvek, čo ma zaujme, počínajúc prírodou, autami a končiac ženami. Keď sa bavíme o type fotografie, tak ma najviac lákajú panorámy, akt a zatiaľ pre mňa neprebádané územie - svadby.

 

Čo najzaujímavejšie si fotil?

Asi najzaujímavejšie fotenie, ktoré som fotil bolo moje prvé fotenie aktov. Keďže to bola moja prvá skúsenosť s týmto typom fotenia, vôbec som nevedel do čoho idem, ani aké je to náročné fotiť nahé dievča. Bolo to vzrušujúce, nafotil som asi tisíc fotiek a vyšli tri. Keďže sme aj ja, aj modelka, mali s týmto štýlom fotenia prvú skúsenosť, tak na fotkách bolo mnoho chýb spôsobených tým, že sme sa asi obaja sústredili na iné ako na fotenie.

 

Fotky ktorého fotografa sa ti najviac páčia?

Nepoznám veľa dobrých slovenských fotografov, ktorí by ma nejako oslnili. Bohužiaľ nie preto, že by neboli dobrí, ale skôr preto, že v ich fotkách mi chýbal nápad, myšlienka... Jednoducho, tie fotky sú stereotypné. Mojimi idolmi sú Jan Saudek (asi najväčší "chlípnik" medzi fotografmi) a Stanislav Petera (najlepší módny fotograf v strednej Európe). Ich projekty sú fascinujúce.

 

Poďme teraz k tvojmu pôsobeniu v ELAM-e. Ako si sa dostal k foteniu v tomto klube?

K foteniu v ELAM-e som sa dostal hneď ako som prišiel do Bratislavy. Počas dlhého čakania na internát som sedel v ELAM-e a hral stolný futbal, ale nemal som súpera, len som si "pinkal". Prihovoril sa mi barman, s ktorým sme si zahrali pár hier a ten ma zlákal do ELAM-u. Fotenie v ELAM-e ma celkom napĺňalo. Naučil som sa, ako ťažko sa fotí so zlou technikou v priam katastrofických svetelných podmienkach, ale posunulo ma to oveľa ďalej, ako by si človek mohol povedať.

 

Keďže v ELAM-e sa akcie dosť často opakujú, ktorú akciu si najradšej fotil?

Najlepšia akcia, akú som fotil, bola Improliga. Súťaž o improvizácií s dlhoročnou tradíciou. Bavilo ma zachytávať účinkujúcich na pódiu a snažiť sa vyjadriť fotkami to, čo sa oni snažia vyjadriť gestami a slovami. To, čo tam niektoré tímy predvádzali, bolo jednoducho úžasné.

 

Nezaberalo Ti fotenie v klube veľmi veľa času? Stíhal si popri škole?

Celkom mi to zapĺňalo voľný čas. Ale natoľko ma to bavilo, že mi nevadilo prebdieť noc na nejakej akcii a zmeškať nejaké prednášky.

 

foto: archív Vlada Kuboviča 

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: