Kultúra

Kopírovanie už dávno nezabíja hudbu


Filip Drábek, 2. ročník bc, 9. marec 2010


Ľudí časom totiž namotivovala iná vec - možnosť produkt si "otestovať" zadarmo. Nedávno to potvrdila nórska štúdia: poslucháči, ktorí si svoju hudbu zaobstarávajú nelegálne, odborne nelichotivo nazývaní piráti, jej totiž kupujú desaťnásobne viac než ostatní konzumenti. 

 

Nebudem hovoriť za všetkých pirátov sveta, budem hovoriť za seba. Hudba je pre mňa pasia, najdôležitejšia vec v živote. Internet mi otvoril novú cestu k jej objavovaniu. Pred desiatimi rokmi som sedával každý deň niekoľko hodín pred MTV, selektoval, čo považujem za dobrú vec a čo za zlú. Zoznamy zaujímavých vecí som potom odovzdal môjmu otcovi, ktorý na služobných cestách v rôznych krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Juhoslávie zháňal nahrávky na trhoch za smiešne peniaze. Z moskovskej Gorbušky mi vždy priniesol desiatky albumov, ktoré som potom počúval celý čas, kým neodišiel na ďalšiu služobku. Takáto výchova zo mňa teda nielen urobila piráta už v mladých letách, ale donútila ma vypestovať si pocit, že sa mojim milovaným hudobníkom musím za ich prínos do môjho života odmeniť.

 


Síce to pár rokov trvalo, no rozvinutie pirátskych metód mi konečne umožnilo môj dlh voči interpretom splatiť. Teraz mi stačí prečítať si recenziu alebo dostať odporúčanie, čo je, mimochodom, stále najdôležitejší spôsob objavovania hudby, a album mám na disku za pár minút. Keby nebol takýto spôsob získavania hudby, interpretov nespoznám, tým pádom nechodím na ich koncerty, nekúpim si ich platňu, nemám ich meno napísané na tričku... Jednoducho, neodovzdávam hudobnému priemyslu nič. Je to asi rovnaká samozrejmosť, ako si pred kúpou vyskúšať oblečenie v obchode. Chcem si kúpiť platňu? Tak si ju najskôr stiahnem nelegálne. Nechcem predsa kupovať mačku vo vreci.



Je mi jasné, že odroda takých hudobných pirátov, ako som ja, je relatívne ojedinelá, no i v mojom okolí sa nájde hneď niekoľko podobných prípadov. Sme preto jasnou ukážkou, že hudobný biznis riadia ľudia, ktorí nám nerozumejú. Naša menšina však nie je odsúdená na vyhubenie - sú to práve suchopárni majitelia veľkých vydavateľstiev, ktorí sú potápaní malými labelmi a nami, hudobnými nadšencami. Mainstream sa totiž môže predávať v klipoch, na playbackových "koncertoch" a na titulkách bulvárnych periodík, no nikdy nebude môcť byť nazývaný hudbou. Tú naozajstnú hudbu totiž predáva hudba. Interpreti, ktorí predávajú desaťtisíce nosičov bez toho, aby o nich niekedy tabloidy písali, sú dôkazom.

 

Zdroj fotografie: www.homemuvees.com




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Diskusia k príspevku


Meno:
E-mail:
Komentár:



Hodnotenie príspevku


Priemerné hodnotenie článku v bodoch: Tento článok ešte nikto nehodnotil.

Ohodnoťte tento príspevok:
1 2 3 4 5
        

© 2011, študenti Katedry žurnalistiky FiF UK (redakcia). ISSN 1338-3280.