Komenského zbierka hračiek deťom z Tanzánie


Oslavy 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta UK oslávila deväťdesiatku

Oslavy 90. výročia FiF UK prišla podporiť aj premiérka Iveta Radičová

Večerný program Dies Academicus

Akademické fórum z osláv 90. výročia FiF UK prinieslo sériu prednášok

Spoločnosť

Slovenskí degustátori ťažko prijímajú mladých ľudí

Natália Žáková, 3. ročník bc, 29. marec 2010

K degustácii vína sa dostal vďaka svojmu, vo vinárskych kruhoch známemu, otcovi. Hodnoteniu vína, či už na odborných výstavách, alebo v súkromí sa venuje viac ako osem rokov a počas tejto doby vyskúšal tisícky rozmanitých druhov, značiek či vzoriek. Dvadsaťšesťročný nitriansky degustátor vína Róbert Trnovec.

 

Ako sa človek dostane k degustáciu vína, ako sa stane degustátorom?

Jednoducho, buď jeho rodičia, alebo predkovia sa venovali alebo venujú výrobe vína, alebo sa rozhodne sám, že má k tomu isté vlohy, že ho na tom niečo priťahuje.

 

Ako to bolo vo vašom prípade?

Myslím, že nejaké vlohy som zdedil po mojom otcovi, ktorý sa vinárstvu venuje prakticky už tridsaťštyri rokov.

 

Aké predpoklady by mal spĺňať človek, ktorý sa chce stať degustátorom vína?

V prvom rade sa človek musí začať vínu naplno venovať, rozoznávať chute, vône a všetky ostatné aspekty, ktoré sú vo víne. Podstatný krokom je aj absolvovanie skúšok na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave. Po absolvovaní týchto skúšok môže degustátor začať navštevovať výstavy a hodnotiť.

 

Koľko času človek potrebuje na to, aby sa stal dobrým degustátorom. Dá sa vôbec degustátorstvu naučiť?

Ide o roky, veľké množstvo času, ktoré človek strávi s vínom. Osobne si nemyslím, že za tých osem, takmer deväť rokov, počas ktorých sa venujem degustácii vína, sa zo mňa stal nejaký extrémne dobrý degustátor a myslím, že každý kto povie, že je dobrý degustátor, klame. Na Slovensku je totiž veľmi málo dobrých degustátorov, ktorí víno posudzujú objektívne. Všetci si to hodnotia len tak podľa svojich osobných dojmov, podľa toho, čo "prechutnali", čo uprednostňujú. Napríklad degustátor niekde chutnal veltlíny a podľa nich bude hodnotiť veltlíny na inom mieste. To je však absolútne nesprávne. Degustátor by mal úplne zabudnúť na svoje osobné chute a priority. Víno by mal ovoňať, ochutnať a ohodnotiť, či je dobré alebo nie je. Nehodnotiť podľa toho, čo má človek zaužívané. Preto je degustátorstvo nesmierne ťažké.

 

Stáva sa teda, že sú degustátori na výstavách neobjektívni a vedia víno podceniť či nadhodnotiť?

Určite áno. Slovenskí degustátori sú extrémne kritickí. Myslím si, že slovenské vína by mali dostávať oveľa viac medailí. Ľudia im ich ale nedávajú, čo považujem za veľkú chybu.

 

Platí, že každý výstava má svoje špecifiká a pri hodnotení vín sa zohľadňujú aj prírodné podmienky konkrétnej lokality, regiónu či oblasti?

Určite áno. Každá oblasť je špecifická. Podnebím, prúdením vzduchu, pôdou. Iné vína sa budú hodnotiť na výstave v Trnave, iné v Nitre. So špecifikami tej ktorej oblasti treba, samozrejme, počítať.

 

Degustátorstvo, ako vidím, je skôr záležitosťou starších pánov. Ako vnímajú ostatní hodnotitelia vás ako mladého človeka? Dokážu vôbec akceptovať váš názor?

Slovenskí degustátori sú málo pokrokoví a veľmi ťažko prijímajú mladých ľudí. Akoby mali klapky, vnímajú len svoje hodnotenia, iné zvyčajne neakceptujú. Často majú tendenciu kritizovať ma, podceňovať moje hodnotenie, čo sa mi, samozrejme, nepáči. Ak by tu boli ľudia, ktorí víno nevyrábajú a priamo sa ich to nedotýka, možno by sa na jednotlivé vína pozerali inak. Aj ako výrobca dokážem oceniť kvalitu ostatných vín. Mne osobne sa zdali vína veľmi podhodnocované, čo mi nesmierne vadí. Keď je víno dobré a zaslúži si ocenenie, tak mu tú medailu dám, ak nespĺňa kritéria a nie je dobré, tak mu ju nedám. Ťažko sa trafiť do vkusu predsedu komisie, je to veľmi zložité a kompromis tu tak ľahko nebude.

 

Ako sú na tom Slováci, čo sa vína týka? Majú prehľad v jednotlivých sortách? Je pre nich dôležitá kvalita, či ešte stále uprednostňujú cenu?

Bežný Slovák má, čo sa vína týka, absolútny chaos. Absolútne netuší, o čom je tu reč, nedokáže si zvoliť vhodné víno k jedlu, je ešte stále naučený na tie najnižšie kategórie.

 

Degustátori používajú pri opise kvality veľmi špecifický slovník. Víno je raz guľaté, inokedy harmonické či teľnaté...

Laikovi sa môžu zdať slová, ktorými degustátori opisujú vína, zvláštne, ich používanie je čisto záležitosťou skúseností. Človek musí prechutnať veľa vín, veľa porovnávať. Pritom treba mať svoj názor, ale netreba ho mať skreslený. Mnohí ľudia majú niečo naučené, na základe toho hodnotia vína. Tak to ale nemá byť. Majú ho posúdiť objektívne. Mám ho už raz pred sebou, je v takom stave, v akom je, tak ho mám tak ohodnotiť. Nie podľa svojich myšlienok a názorov, mu potom dať viac alebo menej bodov.

 

Máte ako odborník medzi jednotlivými sortami vín svojho favorita?

Favorita nemám. Mám rád všetky odrody, lebo tvrdím, že z každej odrody sa dá pripraviť veľmi dobré víno. Nepreferujem žiadnu odrodu, ako to v prípade mnohých ľudí je, že majú radi vína aromatické či menej aromatické. Mám rád všetky odrody, len musí byť z neho urobené dobré vínko. To je pre mňa základ.

 

Zdroj foto: madeta.cz

Pošli do vybrali.sme.sk

Meno:
E-mail:
Komentár: