Zlato v kolíske
Autor: Ján Borták, 1. ročník bc, 8. marec 2010
Keď Vancouver, nádherné mesto západného pobrežia Kanady, získal spomedzi ďalších konkurentov privilégium usporiadať vo februári 2010 zimné olympijské hry, vo všetkých Kanaďanoch sa zapálila obrovská túžba.
"Hokej je v Kanade plnohodnotnou súčasťou života, náboženstvom, ktoré všetci vyznávajú a milujú." Lapidárny výrok Kena Drydena, ktorým brankárska legenda "veľkého bieleho severu", ako znie oficiálna prezývka Kanady, trefne vystihla neodňateľnú spojitosť medzi hrdou krajinou amerického kontinentu a športom, ktorý vznikol na jej pôde. Vo Vancouveri sa rozhorela túžba revanšovať sa Rusku za štvrťfinálové vyradenie na olympiáde spred štyroch rokov v talianskom Turíne. A takisto túžba dokázať celému svetu, že kanadský hokej je absolútnou jednotkou. Ako to dopadlo? Presne tak, ako si Kanaďania želali - vo štvrťfinále vyradili vari najväčšieho konkurenta na čele so sebavedomým Alexom Ovečkinom a vo frenetickom finále zdolali odvekého rivala zo Spojených štátov. To, že o zisku zlatých medailí pre usporiadateľskú krajinu rozhodla jej (v súčasnosti) najospevovanejšia osobnosť menom Sidney Crosby, je príslovečným zlatým bonusom.
Vietor, ktorý dohnal červeno-bielu loď s nádherným javorom týčiacim sa na jej sťažni až k pobrežiu víťazstva, však nevial vždy v prospech Kanady. Prinajmenšom rozporuplne prijala kanadská verejnosť nomináciu Steva Yzermana, výkonného riaditeľa Teamu Canada, ktorý do nej nezaradil súzvuk tvrdosti Diona Phaneufa, ofenzívneho potenciálu Mika Greena či pracovitosti Martyho St. Louisa. Stevie Y (čítajte Stívi Waj) sa hájil tým, že 23 voľných olympijských miesteniek zaplnil hráčmi takpovediac šitými na mieru štýlu, ktorý si Kanada vytýčila propagovať. Ďalšie pochybnosti sa objavili po predstavení javorového listu v základnej skupine, v ktorej sa Kanada potrápila so Švajčiarmi a prehrala s Amerikou. Kritický hlas laickej aj odbornej verejnosti upozorňoval, že roztrasená a nesúrodá hra (prameniaca z mimoriadneho tlaku vyvíjaného verejnosťou na domáci výber) môže hviezdny tím pripraviť o vytúžený triumf.
Všetko sa, našťastie pre domácich, zvrtlo vo vyraďovacej časti, v ktorej Kanada neprehrala ani raz. Zľaknuté Rusko nepustila k ničomu a dôraznou hrou kombinovanou s umom a šikovnosťou východnú veľmoc priam prevalcovala. Papierovo najťažší súper bol z hry von a pred tímom koučovaným Mikom Babcockom ostali už len dve prekážky. A obe poriadne náročné. Slováci síce vo väčšine zápasu za favorizovaným súperom zaostávali, no v záverečných minútach vyvinuli na sebaistú Kanadu neuveriteľný nápor. Nebyť reflexívneho zákroku Luonga pri dorážke Pavla Demitru, zápas by išiel do predĺženia. Kanada však senzáciu nedopustila a postúpila do očakávaného superfinále, kde ju šokoval vyrovnávajúcim gólom pár sekúnd pred koncom zápasu Zach Parise. V predĺžení však červené listy zasypali americkú nádej a získali to, čo sa ako jediné považovalo za úspech - olympijské zlato.
Zdroj fotografie: idahostatesman.com
