Zlá otázka je len tá, ktorá nebola vyslovená
Autor: Radovana Jágriková, 3. ročník bc, 5. marec 2010
Rozhovor s redaktorom týždenníka Plus 7 dní Petrom Galanom o jeho žurnalistických skúsenostiach.
Pôsobil ako osvetľovač v divadle, chemik, čašník, majster výroby okien či hudobník. Novinársku kariéru odštartoval v košickom mečiarovskom denníku Lúč - bola to totiž prvá redakcia, ktorá mu prišla do cesty. Odvtedy vystriedal niekoľko denníkov, týždenníkov i mesačníkov. Prvý post šéfredaktora získal v pánskom časopise BREJK, neskôr v motoristickom magazíne HalóAuto, dva roky viedol mestské noviny v Piešťanoch, na necelý rok sa usadil v časopise zameranom na víno a vínnu kultúru a v súčasnosti pracuje ako redaktor týždenníka Plus 7 dní. Peter Galan (42).
Vaše prvé zamestnania len ťažko označiť za ideálnu súčasť životopisu mladého muža ašpirujúceho na post žurnalistu. Ako sa vám podarilo preniknúť do tejto profesie?
Ja som svoje zamestnania riešil veľmi spontánne. Vôbec mi nepripadalo odvážne zaklopať na dvere šéfredaktorky Lúča a požiadať ju o prácu. Ako „renomovaný" redaktor by som sa k tomu asi nemal priznávať, ale vôbec som nepoznal zameranie média, do ktorého som sa tlačil. A tak, keď sa ma opýtala, aká je moja politická orientácia, trvalo pár minút, než som vymenoval všetky nedostatky Mečiarovho hnutia. Na moje prekvapenie ma aj tak prijali a za dva roky, čo som tam pôsobil, ma nenútili do žiadnych článkov, ktoré by sa nezhodovali s mojím presvedčením.
Aké boli vaše ďalšie kroky na poli žurnalistiky?
Na nudu sa rozhodne nemôžem sťažovať. Po Lúči to bol denník Korzo, kde sa zo mňa stal vedúci vydania, popri tom som robil ranné spravodajstvo Rádia Twist, nasledovalo tlačové oddelenie ŽSR, dvojtýždenník Ž-Semafor a týždenník Markíza. Potom prišla séria šéfredaktorských postov v mesačníkoch BREJK, HalóAuto, Piešťanskom týždni, časopise Víno. Popri tom som prispieval do Automagazínu, Audimagazínu, Porschemagazínu... No a teraz robím opäť redaktora, v časopise Plus 7 dní.
Ktorá oblasť novinárskej práce vás oslovuje najviac?
Niekedy ma veľmi bavilo písanie fejtónov. To v čase, keď sa mi politická situácia u nás zdala ešte ako-tak vtipná a písanie od stola ma veľmi neunavovalo. Veľmi skoro som však pričuchol k reportážam a tie mi asi sadli najviac. Užil som si ich hlavne v časopise BREJK. Precestoval som kus sveta, spoznal zaujímavých ľudí, navštívil miesta, kam sa človek bežne na dovolenku nevyberie. Absolvoval som výcvik prežitia, zašiel som do Afganistanu, splavoval som chorvátske rieky, pilotoval formule 1 vo Francúzsku, jazdil v autách, na ktoré si asi za celý život nezarobím... Menovať všetko by bolo asi na dlho. Každopádne, čerpať pri písaní z vlastných skúseností mi naozaj vyhovuje.
Ako ešte získavate podklady pre svoje články?
V prvopočiatkoch, keď sme mali k dispozícii len písacie stroje, tri telefóny pre dvadsať ľudí a sporadické agentúrne spravodajstvo z diaľnopisu, to bolo predovšetkým o kontaktoch, tipoch čitateľov a vlastných nápadoch čo by mohlo byť zaujímavé. To posledné občas vyšlo, občas nie. Keď pribudli počítače, internet, elektronické archívy či mobilné telefóny, všetko išlo ľahšie - aj keď nemám pocit, že by sa tým kvalita periodík nejako zvýšila.
Mnohí novinári - vrátane mňa - nezaraďujú rozhovor medzi svoje obľúbené žánre. Aké sú vaše skúsenosti s rozhovormi? V akej miere upravujete takto získané informácie?
Nedávno sa mi stalo, že respondent bol naozaj kvalitný a záznam z diktafónu som mohol prakticky bez zmien prepísať. Inokedy musím prerábať, krátiť, pridávať, dopĺňať myšlienky, získavať dodatočné informácie z agentúr, internetu alebo iných článkov a napriek tomu je výsledný produkt často prázdny a nezáživný.
Samozrejme, často si musím veci preverovať, niektoré taktne zamlčať, iné zase zdôrazniť. Občas sa stane, že napriek príprave na rozhovor nie je jednoduché druhú osobu pochopiť. Vtedy sa držím starého novinárskeho pravidla: zlá otázka je len taká, ktorá nebola vyslovená. Hoci riskujem, že zo seba urobím hlupáka, vždy je to lepšie, než sa v novinách podpísať pod nezrozumiteľný zlepenec neúplných informácií.
Foto: archív Petra Galana
Tohto chlapíka mám možnosť poznať aj osobne,ešte z čias,keď písal pre BREJK..veľmi pohodový chlap je to..a dobrý rozhovor :)
— thenikuska · 5. marec 2010 · #
Petrove fejtony boli tiez skvele, dobre som sa na nich pobavila :-)
— Donatella · 14. júl 2010 · #