Rok v Kongu
Autor: Marek Bažík, 3. ročník bc, 28. február 2010
Ako pokojnejšia a bezpečnejšia krajina oslávi Kongo v lete svoje päťdesiate výročie existencie. Mier v treťom najväčšom africkom štáte je síce stále veľmi ďaleko, ale situácia na východe krajiny sa krok po kroku zlepšuje, zhodne tvrdia konžská vláda aj OSN, ktorá má v Kongu svoju mierovú misiu. Rozchádzajú sa však v tom, ako ďalej postupovať.
Osud vo vlastných rukách
Prezident Joseph Kabila by bol najradšej, keby MONUC, najväčšia mierová jednotka OSN na svete, mala vypracovanú stratégiu pre odchod z krajiny do polovice roka 2010.
"Želáme si, aby sme konžskému ľudu mohli k 30. júnu (deň nezávislosti) oznámiť, že znovu preberá svoj osud do vlastných rúk," povedal konžský minister informácií Lambert Mende.
Že je konžská armáda skutočne pripravená chrániť územie štátu a svojich občanov sama, si však nemyslí ani OSN, ani humanitárne organizácie pôsobiace v krajine.
Armáda bez disciplíny
"Zníženie počtu vojakov alebo (úplné) stiahnutie by znamenalo katastrofu pre civilné obyvateľstvo," cituje agentúra Reuters Marcela Stoessela, riaditeľa charitatívnej organizácie Oxfam v Kongu.
Ešte pred rokom boli provincie na východných hraniciach Konga peklom na zemi. Zvrat nastal až v januári - po tom, čo konžská armáda, ktorá dovtedy v boji proti povstaleckým skupinám zlyhávala, začala spolupracovať so susednými štátmi, ako aj jednotkami OSN, pôvodne nasadenými iba na ochranu obyvateľstva. Bez nich by povstalcov ťažko porazila.
Dvadsaťtisícové jednotky OSN žiadala v posledných mesiacoch o pomoc pravidelne - od potravín až po streleckú podporu z vojenských vrtuľníkov a pomoc s presunom vojakov a munície počas bojov.
"Nedostatok silných, disciplinovaných bezpečnostných síl je jadrom problému konfliktu v Kongu," tvrdí analytik Jason Stearns. Za chaos a slabú disciplínu, ktoré vo vojskách panujú, podľa neho môže aj nesystémový výcvik. V roku 2003, krátko po oficiálnom ukončení druhej konžskej vojny, sa cvičenia prvej ucelenej konžskej brigády ujalo Belgicko. Jednotky pre armádu však neskôr trénovali aj ďalšie štáty: Juhoafrická republika, Angola, USA a Čína.
"Tie prápory nie sú rovnako veľké, nemajú rovnaké hodnoty ani tréningový jazyk," povedal Jean-Paul Michel, ktorý v Kongu vedie Európsku misiu bezpečnostnej pomoci.
Boj s povstalcami pokračuje
Aj preto sa chce OSN v ďalších mesiacoch zamerať na výcvikovú a bezpečnostnú reformu. Z Konga sa však odísť zatiaľ nechystá. Hoci zástupca generálneho tajomníka OSN v Kongu Alan Doss povedal, že hlavný cieľ spoločných operácií konžskej armády a MONUC - rozptýliť povstalcov a zabrániť im v ťažbe nerastných surovín - sa "z veľkej časti podarilo dosiahnuť", boj proti povstalcom sa nekončí.
"FDLR (rwandskí povstalci z kmeňa Hutu) zostávajú potenciálnym nebezpečenstvom," upozornil v decembri pätnásťčlennú Bezpečnostnú radu, "ak im to umožníme, pokúsia sa vrátiť a potrestať obyvateľstvo za spoluprácu s vládnymi jednotkami."
Dôvod, prečo prezident Kabila požaduje odsun vojsk OSN v čase, keď rebelské skupiny stále nie sú definitívne porazené, hľadal Jason Stears, odborník, ktorý sa Kongu venuje už osem rokov. Podľa neho vláda nechce, aby OSN zasahovalo do domácich záležitostí.
"Tento trend je zreteľný od (prezidentských) volieb v roku 2006," napísal na svojom blogu, "slovo 'suverenita' sa v oficiálnych vyhláseniach objavuje stále viac a viac." Upozornil, že Kongo chce prezidentské voľby v roku 2011 zaplatiť z vlastných zdrojov, hoci na financovaní predchádzajúcich (v roku 2005) sa do veľkej miery podieľali zahraniční donori. Kabilovi neprekáža ani skutočnosť, že to krajinu vyjde na približne 500 miliónov dolárov, čo sa rovná 10 percentám HDP štátu.
"Ak darcovia nebudú voľby financovať, nebudú mať do takej miery ani vplyv na kontrolu ich priebehu. To isté platí pre MONUC - stovky ich volebných, politických, občianskych úradníkov poskytujú denné spravodajstvo o tom, čo sa v krajine deje," hovorí. "Ak odídu, Kongo zíde z očí, zíde z mysle."
Demokratická republika Kongo - základné fakty
Prečo sa v Kongu bojuje
Demokratická republika Kongo, rozlohou porovnateľná so západnou Európou, je nesmierne bohatá krajina - má obrovské zásoby diamantov, zlata, medi, kobaltu, kasiteritu a predovšetkým koltánu, ktorý sa používa pri výrobe elektroniky. Obyvateľstvo však z nerastného bohatstva krajiny profituje len málo, o kontrolu nad ťažobnými miestami bojuje vláda s povstaleckými skupinami. Veľká časť príjmov sa navyše stratí v korupcii.
Minulosť a súčasnosť
Vojna v Kongu vypukla v roku 1996. Hoci sa oficiálne skončila v roku 2003 a na väčšine územia zavládol mier, boj stále prebieha najmä na východe krajiny. Za štrnásť rokov si konflikt vyžiadal vyše 5 miliónov obetí. Najviac postihnuté sú provincie Severné Kivu, Južné Kivu a Ituri. Zverstvá na obyvateľstve, od rabovania až po znásilňovanie a zabíjanie, však nepáchajú iba povstalci, ale často aj vládne jednotky. V Kongu sa v roku 2006 uskutočnili prvé demokratické voľby po viac ako štyroch desaťročiach, prezidentom sa stal Joseph Kabila.
Čo v krajine robí OSN
MONUC, najväčšia mierová jednotka OSN na svete, pôsobí v Demokratickej republike Kongo už desiaty rok. Jej hlavnou úlohou je ochrana civilistov a pomoc pri obnove krajiny, v posledných mesiacoch však pomáhala aj konžskej armáde pri bojových akciách proti povstalcom. OSN v závere minulého roka predĺžila misii mandát do 31. mája 2010, ročný rozpočet MONUC sa pohybuje na úrovni 1,4 miliardy dolárov.
