Rýchlik ovláda z posledného vozňa

Autor: Martin Poláš, 3. ročník bc , 16. február 2010

Nie v studenej škandinávskej krajine, ani v žiadnom vysokohorskom prostredí, ale na Slovensku, konkrétne v Brestovanoch pri Trnave, žije úradujúci majster Európy v psích záprahoch.

Pre Antona Mikloviča a jeho jedenásť usilovných sibírskych huskyov nie je tvrdá práca cudzím pojmom, a tak ich spoločné úspechy málokoho prekvapujú."Nie ja, ale moje psy sú majstrami Európy," tvrdí dvojnásobný európsky šampión v psích záprahoch. Po premiérovom triumfe v roku 2007 si rodený Bučanec úspech zopakoval aj tento rok. V krásnom prostredí bavorských Álp v nemeckom mestečku Inzell boli jeho psy opäť najrýchlejšie v kategórii long, teda v pretekoch na dlhú trať.

Dokonalá kombinácia

Už ako malý chlapec si obľúbil knižky Jacka Londona Volanie divočiny či Biely tesák. Tie milovníka prírody nemohli nezaujať. Mal rád zvieratá, ale bavil ho aj šport a napokon našiel činnosť, kde sa všetko dokonale snúbi do jedného. "Psie záprahy sú o športovom výkone, prírode, ale tiež o starostlivosti o zvieratá, čo je pre mňa skvelá kombinácia," hovorí.

Psie záprahy, alebo tiež mushing, je športové odvetvie, ktoré na Slovensku nemá dlhú tradíciu. Dostalo sa k nám zhruba pred štvrťstoročím a Anton Miklovič s ním do kontaktu prvý raz prišiel pred 15 rokmi. "Venoval som sa vtedy intenzívne horolezectvu a keď sme chodievali na ťažké túry, lákala ma predstava mať psa, čo by ma potiahol na lyžiach. Keď som ale zbadal u jedného chovateľa celú svorku a začali sme sa o tom bližšie rozprávať, pochopil som, že jeden pes je málo," spomína.

Najskôr si domov priniesol dvoch huskyov, ďalší traja pribudli od chovateľa z Ostravy. Hneď prvú sezónu, v ktorej so svojimi psami súťažil, sa nestratil v konkurencii pretekárov na majstrovstvách sveta v Rakúsku. "Bol to zlom, zistil som, že moji psi sa dokážu porovnávať s najlepšími a začal som sa im venovať naplno. Založil som si chovnú stanicu a od roku 1997 som sa stal pevným členom slovenskej reprezentácie," približuje.

Zrodení pre beh

Spočiatku pritom veľmi nevedel, ako má tréning huskyov vyzerať. "Tréningy som si vymýšľal sám, keďže literatúry v tom čase veľa nebolo. Rady, ktoré som dostal, boli jednoduché - psy musia stále behať, ťahať, jednoducho byť v zaťažení. Pre toto plemeno to však nie je nič nezvyčajné, huskyovia sa narodili pre to, aby behali," vysvetľuje dnes už skúsený mašer.

Najdôležitejšie je vytrénovať si lídrov svorky, ktorí celý záprah vedú. "Nie každý pes je na to vhodný, treba nájsť správny typ. Je pritom jedno, či ide o psa alebo suku, záleží vyslovene na schopnostiach konkrétneho jedinca," ozrejmuje.

Ťahajú aj štvorkolky

Napriek tomu, že okolie Trnavy nie je príliš členité, miesta na tréning sa dajú nájsť. "Dá sa trénovať na poľných cestách, nemusia to byť veľké kopce. Keď chceme trénovať na snehu, vyvezieme sa do Považského Inovca alebo Malých Karpát," hovorí Anton Miklovič, ktorého psov v Bučanoch, kde až do minulého roku býval, dobre poznajú. "Cesta na role, kde trénujeme, vedie predsa cez obec, takže sme sa preháňali aj cez dedinu."

V letnom období psy ťahajú vozík na kolieskach, v zime klasické sane. "V tréningu majú zapriahnutú napríklad 250-kilovú štvorkolku, s ktorou behajú aj štyri hodiny. Keď potom prídu na sneh a majú za sebou ľahšie sane, idú ako víchor," opisuje úspešný pretekár a pokračuje: "Všetky trénujú spolu, keďže záprah je taký rýchly ako najpomalší pes záprahu..."

Nie je to bicykel

Úloha mašera je na pretekoch zrejmá. Musí si premyslieť stratégiu, držať tempo a navigovať pokrikmi svorku. Tým sa však zďaleka jeho činnosť nekončí. "Psy nie sú bicykel, ktorý odložíte a vytiahnete znova na preteky. Starostlivosť o ne je pomerne náročná, majú špeciálne krmivo a aj veterinárne ich treba sledovať. Skrátka, človek sa tomu musí venovať naplno, dať do toho srdce i peniaze," hovorí Anton Miklovič.

Huskyovia sú zvyknutí žiť vo svorke, vytvárajú si určitú hierarchiu a fungujú tak vlastným životom. V letných mesiacoch nemajú s klímou problémy. "Potrebujú veľa vody a tieň. Inak teplo znášajú," dopĺňa majiteľ jedenástich čistokrvných huskyov, ktorý už odchoval okolo stovky psov. Z aktuálnej "zostavy" behajú na pretekoch ôsmi, zvyšní traja sú úž starší. "Aj pre psov je to vrcholový šport, takže v najlepšej forme sú vo veku od dvoch do ôsmich rokov. Naši traja najstarší už behajú len tak rekreačne, mladším by sa už ťažko vyrovnali. Aj keď je pravda, že na majstrovstvách Európy pred dvomi rokmi v Taliansku som mal v záprahu aj jedenásťročného psa."

Odlíši ich bez problémov

Ako posledný vrh mal vo svojej chovnej stanici Anton Miklovič ten s poradím M. "Ide to podľa abecedy, mohli sme byť už aj na Z, ale suky, ktoré rodia potomstvo, zároveň pretekajú, takže ich treba šetriť," vysvetľuje. V súčasnosti už má v záprahu len psy z vlastného chovu. Dokáže ich pri toľkej podobe rozlišovať? "Jasné, poznám ich všetky od narodenia, pre mňa je každý z nich iný, osobitý. Jedenásť psov nie je problém rozoznať," hovorí dlhoročný chovateľ, ktorý zvládol aj náš malý test a bez zaváhania vymenoval všetkých svojich zvieracích kamarátov. "Awan, Bindy, Fibi, Fox, Joshy, Jack, Lucy, Lucky, Many, Lady, Elza," vysypal z rukáva.

Nadrú sa psy i mašer

Okrem dvoch spomínaných úspechov na majstrovstvách Európy má Anton Miklovič na konte aj ďalšie umiestnenia na stupňoch víťazov a aj na svetovom šampionáte sa mu podarilo skončiť v elitnej desiatke. Spočiatku preferoval krátke a stredne dlhé trate, posledných päť rokov sa venuje najdlhším - longom. "Je to pre mňa najzaujímavejšia disciplína, preteky majú viac etáp, trvajú spravidla tri-štyri dni, počas ktorých ste neustále v prírode a ste na všetko sám," vysvetľuje. Pretekár musí psov po 5-6 hodinovom behu nakŕmiť, odstrojiť a pred ďalším štartom celú procedúru zopakovať. "Je to náročná činnosť, keď si k tomu pridáte teplotu okolo mínus 20 stupňov." Psy to však zvládajú dobre. "Majú výborný metabolizmus, prijatú stravu využívajú naplno. Po náročnom behu im stačí aj 30 dekov kvalitných granúl na obnovenie energie," dopĺňa.

Voľnosť s pravidlami

Napriek veľkej voľnosti, ktorú príroda poskytuje, platia aj tu presné pravidlá. Samozrejme, všetky psy musia byť čistokrvnými zástupcami severského plemena, okrem toho je predpísaná záťaž sedem kilogramov na saniach na každého psa. "Je jasné, že aj mašer musí mať tým pádom dobrú kondíciu, lebo do kopca beží sám. Výrazne by to psom sťažil, ak by okrem saní museli do stúpania vytiahnuť aj jeho celú váhu," približuje Miklovič. V súťaži sú predpísané jednotlivé úseky, na ktorých sa meria čas, pretekár musí pozorne sledovať značky, aby dobre navigoval záprah. "Keď ideme v strede štartového poľa, psy idú aj čiastočne po pachu," odhaľuje 37-ročný športovec, ktorého v tomto roku zaradil Trnavský samosprávny kraj vo svojej ankete o Športovca roka medzi 10 najúspešnejších. "Je to pekná pocta a zároveň potešenie, že aj náš šport niekto sleduje," hovorí.

Chystá majstrovstvá Európy

S manželkou Petronelou, ktorá úspešného mašera výdatne podporuje, sa tento rok presťahovali do Brestovian. "Svadbu sme mali v máji, teraz sme si tu postavili dom, v novom roku sme presťahovali už aj našich psov," dopĺňa ich majiteľ.

V tomto roku sú na Slovensku na programe majstrovstvá Európy, zastrešuje ich európska asociácia FISTC a konajú sa v dňoch 18. - 21. februára. Hlavným organizátorom je práve Anton Miklovič. "Kategórie stredne dlhých a dlhých tratí prebehnú v Oravskej Lesnej popri piatom ročníku Oravského longu. Očakávame európsku špičku, 60-80 záprahov, veríme, že v peknom prostredí ponúkneme všetkým mašerom hodnotný zážitok. Chceme, aby to bolo vydarené podujatie, takže nás čaká ešte veľa práce," dodáva odhodlane.

VIZITKA

Antom Miklovič sa narodil 21. augusta 1972. Je rodákom z Bučian, v tomto roku sa oženil a s manželkou Petronelou sa presťahovali do susedných Brestovian. Podniká v oblasti výškových horolezeckých prác, čo súvisí aj s jeho horolezeckou záľubou, na ktorú mu popri psích záprahoch nezostáva veľa času. V minulosti však zliezol viaceré tatranské končiare, ako aj najvyšší vrch Rakúska Grossglockner. Vo voľnom čase rád číta a píše - momentálne pripravuje knihu o histórii psích záprahov na Slovensku.

ZALOŽIL SI HUSKY ŠKOLU

Pre všetkých, ktorí by si radi psie záprahy vyskúšali, má Anton Miklovič zaujímavú ponuku. "Je dosť ľudí, ktorí považujú túto športovú aktivitu za nedostupnú, ale všetci tí, čo chcú absolvovať spanilú jazdu prírodou v sprievode sibírskych huskyov, majú možnosť. V našej škole im vysvetlíme základy, požičiame psov a môžu sa vydať na cestu. Pre všetkých je to úžasný zážitok a viacerí prichádzajú znova," hovorí zakladateľ husky školy. Bližšie informácie môžete nájsť na internetovej stránke www.huskyskola.sk.