Dve strany jedného kríža
Autor: Roman Cuprik, 1. ročník bc, 5. február 2010
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že kríže do škôl nepatria.
Tejto téme sa u nás venovali mnohí, od predsedu SNS Jána Slotu po šéfredaktora .týždňa Štefana Hríba.
Akákoľvek verejná diskusia, týkajúca sa kresťanstva, sa dá v dnešnej dobe považovať za kontroverznú. A ani tentoraz tomu nie je inak. Podľa mnohých sa tu jedná o intervenciu Európskeho súdu do tradícií určitej krajiny. Obavy slovenských kresťanov, ako aj samotných Talianov, sa dajú pochopiť. Človek je zvyknutý vídať na škole kríže po dlhý čas a ani mu nenapadne, že ide o porušovanie ľudských práv. A zrazu príde niekto mocný a siahne mu na symbol, s ktorým vyrastal a ktorý bral ako fakt. Pre ľudí je nepríjemné, ak sa o takej citlivej veci, akou je viera a tradícia, rozhoduje bez nich. Pripomína to praktiky nedávnominulé.
Európsky súd sa však nesnaží popierať kultúrne dedičstvo Talianska. Nebrojí proti krížu, brojí proti krížu na školách. Je paradoxom, že práve zástancovia tohto rozhodnutia súdu (zväčša neveriaci) vnímajú tento predmet ako symbol náboženský, kým jeho odporcovia (zväčša veriaci) ako symbol kultúrny. Potom je jasné, že sa rôznia názory na to, či ich na školách ponechať alebo nie. Tá prvá skupina ľudí vníma tento krok ako snahu o zachovanie "spravodlivej súťaže" medzi ideológiami. Tá druhá ako potláčanie tradícií. Faktom je, že s krížom sa toho spája mnoho. Či už smrť jedného muža ako prejav bezhraničnej lásky Boha alebo masové vyvražďovanie počas "svätých vojen proti neveriacim".
Súd svojím rozhodnutím uznal, že sa jedná predovšetkým o náboženský symbol a jeho historický význam je až druhoradý. Otázka potom znie, či je spravodlivé, aby tento symbol viery visel na stenách štátnych škôl, ktoré majú byť ideovo nezaujaté. Zdá sa, že sme zase o krok bližšie k sekularizmu. Európa sa vytrvalo snaží zbaviť nálepky "kresťanská". Bude zaujímavé sledovať, kam to až povedie.
Zdroj obrázka: www.krimi.cas.sk
