Kar ako dar, z daru kar
Autor: Zuzana Klimová, 1. ročník bc, 6. január 2010
Dnes prišiel niekto o život. Nie je to prvýkrát, čo sa toho zúčastňujem. Nič zvláštne, zabíjačková sezóna v niektorých častiach nášho Slovenska je už v plnom prúde.
Už odmalička som trávila každú novembrovú a decembrovú sobotu na zabíjačke. Ráno hustá hmla, prízemný mráz, pariace sa kotly a ja som si pretierala rozospaté oči nad jablčníkom starej mamy. Detstvo na vidieku.
Je zaujímavé pozorovať všetky tie rodinné zhromaždenia na kare domáceho zvieraťa. Pre niekoho podivuhodné a kultové. Nezažili, nechápu. Bojujú za slobodu zvierat, odsudzujú. Naši predkovia vedeli, ako spojiť prácu s rodinným stretnutím a dobrým jedlom (z mäsa). Zabíjačka ako príprava na Vianoce. Ona bola zásobárňou jedla a utužovaním vzťahov. Popri práci tancovačka, domáca pijatika... Množstvo zábavy, smiechu a pocit chvíľkového bohatstva. Veď ten, kto mal, meral svoje postavenie množstvom dobytka, ošípaných, hydiny či klobás zavesených v komíne, kvality slaninky. A čo i len jedno prasa znamenalo pekné sviatky.
Na vianočných trhoch nachádzame "domáce" pečené klobásky a jaterničky. Vianočno-adventno-októbrové trhy. Naše novodobé zabíjačky, kary. My chodíme už iba na hostinu. Vychutnávame si pečenú klobásku, popíjame punč a snažíme sa rozprávať. Naše novodobé hlučné kary. Odlišujú sa iba v jemnosti. Sú nám otvorené kedykoľvek a bez práce. Všetci nás radi hostia, keď platíme. Každý člen rodiny ide so svojimi priateľmi... Sú súčasťou našich teplých Vianoc, vzťahy však utužujú chladne.
Opäť sa stretneme pri štedro naloženom vianočnom stole, no jeho zmyslom nebudú úprimné nekonečné rozhovory, ale darčeky. Radosť zo skutočného stretnutia vyprcháva. Existuje ešte rodina, ktorá sa celá nestretáva iba na svadbách a karoch? Škoda, že už ani tie darčeky nie sú darmi, ale výmenným obchodom.
Foto: na.nulk.cz
Vyborny postreh, skvela glosa.
— eviak · 16. február 2010 · #